Číslo, ktoré ovplyvňuje životy – no nemá zmysel. Čoraz viac vedcov volá po novom spôsobe merania zdravia

Ten vzorec poznáme skoro všetci – našu hmotnosť v kilogramoch vydelíme druhou mocninou našej výšky v metroch. Výsledné číslo – index telesnej hmotnosti, známy aj ako BMI – nám povie, ako sme na tom so zdravím. Ak je číslo menšie ako 18,5, trpíme podváhou. Číslo nad 25 znamená nadváhu a ak nám kalkulačka ukáže 30 a viac, ide o obezitu.

Čoraz viac odborníkov však upozorňuje na to, že tento výpočet je príliš preceňovaný a pohľad na zdravie by mal byť oveľa komplexnejší. Tomuto názoru dáva za pravdu aj nová štúdia z University of Waterloo. Publikovaní bola v časopise Body Image.

Tá upozorňuje, že BMI by sa nemalo používať ako ukazovateľ zdravia. Toto číslo sa pritom už desaťročia považuje za „zlatý štandard“ v oblasti verejného zdravia a medicíny.

Čítajte viac Detská obezita láme rekordy, zdravé jedlo ustupuje polotovarom. Odborníci varujú: Nastala situácia, ktorá tu ešte nikdy v histórii nebola

Ovplyvňuje všetko — od fitness aplikácií až po klinické rozhodnutia o vhodnosti na operáciu či liečbu bolesti. No podľa spomínanej štúdie BMI zachytáva len malú časť informácií o zdraví človeka a jeho používanie môže napáchať viac škody než úžitku.

„Stále viac sa uznáva, že BMI nemeria to, čo si mnohí myslia,“ uviedla doktorka Aly Bailey, hlavná autorka štúdie a profesorka na Katedre rekreácie a voľnočasových štúdií University of Waterloo.

„Nedokáže rozlíšiť medzi svalovou hmotou a tukom, neberie do úvahy, kde sa tuk v tele ukladá, a prehliada dôležité faktory ako vek, pohlavie či etnický pôvod. Dvaja ľudia môžu mať rovnaké BMI, no úplne odlišné zdravotné profily,“ vysvetľuje výskumníčka.

Výskumníci varujú, že obmedzenia BMI majú reálne následky. Tento ukazovateľ môže ovplyvňovať prístup k zdravotnej starostlivosti, posilňovať škodlivé stereotypy o „normálnych“ telách a prispievať k stigmatizácii — najmä u ľudí z rasových menšín, so zdravotným postihnutím, starších alebo s väčšou telesnou hmotnosťou.

Čítajte viac Obľúbená diéta rastie na popularite, no vedci dvíhajú varovný prst: Nie je pre každého a nepôsobí na všetkých rovnako. Komu prospieva a komu škodí?

BMI bolo pôvodne vyvinuté v 19. storočí ako štatistický nástroj na určenie „priemerného človeka“. „Mnohí ľudia však nevedia, že BMI nikdy nebolo vytvorené s cieľom merať zdravie,“ vysvetlila Bailey. „Išlo o štatistický nástroj, ktorý sa neskôr používal na ospravedlnenie rasistických a anti-tukových predsudkov či iných foriem diskriminácie. Postupne sa z neho stal takzvaný ukazovateľ zdravia, krásy a kondície,“ objasnila ďalej.

Štúdia nadväzuje na výzvy aktivistov a načrtáva možné cesty vpred. Jednou možnosťou je pokračovať v používaní BMI, ale s jasným uvedomením si jeho problematickej a diskriminačnej histórie. Ďalšou je hľadať presnejšie a spoľahlivejšie ukazovatele telesného zloženia alebo použiť metriky, ktoré sledujú skutočné zdravotné výsledky. Tretia, odvážnejšia cesta — ktorú autori najviac podporujú — je BMI úplne opustiť.

Čítajte viac Vedci volajú po novej definícii obezity. Číslo na váhe nestačí, musíme sa zamerať aj na toto

A nie sú v tom sami. Po zmene definície obezity sa začiatkom tohto roka vyslovilo niekoľko desiatok vedcov. Revidovaná definícia, publikovaná v časopise The Lancet Diabetes & Endocrinology sa zameriava na to, ako nadmerný telesný tuk ovplyvňuje telo, namiesto toho, aby sa spoliehala iba na BMI.

Cieľom výskumníkov bolo stanoviť objektívne kritériá pre diagnostiku ochorenia, ktoré by pomohli pri klinickom rozhodovaní a prioritizácii terapeutických zásahov a stratégií verejného zdravia. Štúdie sa zúčastnilo 58 expertov z rôznych medicínskych špecializácií.

„Súčasné metódy hodnotenia obezity založené na BMI môžu podhodnocovať alebo nadhodnocovať množstvo telesného tuku a poskytujú neúplné informácie o zdraví na individuálnej úrovni, čo podkopáva medicínsky správne prístupy k zdravotnej starostlivosti a politickým opatreniam,“ konštatuje štúdia.