Mliečne zuby nie sú len dočasné – starostlivosť o ne rozhoduje aj o tých trvalých. Máme však aj dobré správy

Štatistiky za rok 2024 zverejnilo Národné centrum zdravotníckych informácií (NCZI). Ako vysvetlilo, dôležitým ukazovateľom je vývoj indexu orálneho zdravia – pomer počtu pokazených, plombovaných a extrahovaných trvalých zubov u detí v konkrétnom veku k počtu detí v systematickej starostlivosti ambulancie v tomto veku. Nižší index orálneho zdravia znamená nižšiu kazivosť zubov, teda lepšie zdravie ústnej dutiny, a naopak.

„Dvanásťročné deti mali vlani priemerne 1,39 trvalého zuba postihnutého kazom, ošetreného plombou alebo extrahovaného. V porovnaní s rokom 2009 (2,01) klesol index až o 31 %,“ uvádza NCZI.

„U pätnásťročných detí dosiahol index orálneho zdravia v roku 2024 hodnotu 2,19, pričom na začiatku sledovaného obdobia (v roku 2009) to bolo 2,82. Aj u pätnásťročných sa stav chrupu výrazne zlepšil, keďže index klesol o 22 %,“ dodalo centrum s tým, že najnižšia hodnota indexu orálneho zdravia bola zaznamenaná v Bratislavskom kraji, naopak najviac pokazených zubov majú deti v Prešovskom a Žilinskom kraji.

Čítajte viac KVÍZ: Máte starostlivosť o zuby v malíčku? Tieto otázky vás preveria. Poďakuje sa vám váš úsmev, aj peňaženka

Zubári dlhodobo upozorňujú na to, že začať so správnou zubnou hygienou až pri trvalých zuboch, je veľmi neskoro. Pozornosť musíme venovať už aj mliečnym zubom – deti nielen získavajú hygienické návyky, no pokazený mliečny chrup môže byť nechceným odrazovým mostíkom aj pre chrup trvalý.

Zubný lekár Mikuláš Hovančík z kliniky Doktor Úsmev upozorňuje, že mliečne zuby plnia niekoľko dôležitých funkcií. Pomáhajú dieťaťu správne žuť potravu, rozvíjať reč a udržiavajú priestor pre trvalé zuby. Ak sú poškodené alebo predčasne stratené, môže to viesť k problémom s trvalým chrupom. Najväčším nepriateľom je aj v tomto prípade zubný kaz. Dokonca sa na dočasnom zube šíri rýchlejšie, než na trvalom. „Môže za to najmä odlišná anatómia, preto by mali rodičia venovať zvýšenú pozornosť prevencii, najmä preventívnym prehliadkam, počas ktorých sa kaz na mliečnom zube podchytí v počiatočnom štádiu. Najčastejším pôvodcom zubných kazov u detí je cukor, a teda nesprávne stravovacie návyky, ale i nedostatočná, prípadne nulová dentálna hygiena a tiež neskorá návšteva zubára. Tú by malo dieťatko absolvovať už po prerezaní prvého zúbka, teda po šiestom mesiaci života,“ upozorňuje Hovančík.

Na pravidelné a dôkladné čistenie zubov by mali dohliadať najmä rodičia. K čisteniu zubov možno deti viesť hravou formou či výberom zubnej kefky – tie detské môžu byť farebné či s obrázkami, čo nejedno dieťa motivuje. Zabúdať by sme nemali ani na medzizubné priestory. Aj tzv. šabličky sa dajú kúpiť s rôznymi detskými motívmi.

Čítajte viac Budúcnosť zubnej hygieny znie trochu nechutne: Zuby vám zachráni pasta vyrobená z vlasov

„Rodič si vie objektívne všimnúť prvé varovné signály kazu, napríklad zmenu farbu skloviny, nerovnosti na povrchu zuba, zvýšené nánosy povlaku a pri hlbšom zubnom kaze aj zvyšky stravy. Na zubný kaz dokáže upozorniť rodiča aj samotné dieťa, ktoré subjektívne môže pociťovať citlivosť až bolesť. Príznakom je tiež zápach z úst,“ pokračuje zubný lekár.

Zubári radia, že používanie fluoridovaných zubných pást je vhodné až vtedy, keď ju dokáže dieťa po vyčistení zubov vypluť.