Sú vaše ďasná červené, často pri umývaní zubov krvácajú, no nie sú bolestivé? Zrejme trpíte gingivitídou – zápalom ďasien. Toto ochorenie patrí medzi najčastejšie zápalové ochorenia ústnej dutiny, ide o reakciu imunitného systému na mikróby v plaku na povrchu zuba. Odhaduje sa, že v nejakom období života postihne 50 až 100 percent dospelých i detí. V článku pre portál The Conversation na tu upozornil Dileep Sharma, profesor a vedúci odboru Ústne zdravie na Univerzite v Newcastle.
„Našťastie, ak sa zachytí včas, dá sa úspešne liečiť. Ak sa však nelieči, môže prerásť do závažnejšieho ochorenia, ktoré môže viesť až k strate zubov,“ upozorňuje Sharma.
Aké sú typické príznaky gingivitídy?
- Jemné začervenanie ďasien, najmä tam, kde sa stretávajú so zubami, alebo v medzizubných priestoroch. Môžu byť mierne až stredne opuchnuté a krvácať pri čistení či používaní dentálnej nite.
- Zápal môže postihnúť ďasná okolo niekoľkých zubov alebo aj väčšej časti chrupu. Niekedy môže spôsobiť aj zápach z úst.
- Gingivitída sa zvyčajne vyvíja postupne. Najčastejšia forma sa objavuje, ak si niekoľko dní zuby dôkladne nevyčistíte a na povrchu sa vytvorí plak. V počiatočných štádiách je bezbolestná.
- Ak sa však nelieči, môže prerásť do vážnejšej formy nazývanej parodontitída – pri nej dochádza k úbytku kosti, ktorá drží zuby na mieste. Ak sa parodontitída nelieči, zuby sa môžu uvoľniť a nakoniec vypadnúť.
„Na vznik a závažnosť gingivitídy vplýva viacero faktorov, nielen nedostatočná ústna hygiena. Zmeny pohlavných hormónov počas puberty, menštruačného cyklu, tehotenstva či pri užívaní hormonálnej antikoncepcie môžu zvýšiť náchylnosť na zápal ďasien. Dôvodom je zvýšené prekrvenie alebo zmena v zložení mikroorganizmov v plaku. Ďalšie faktory, ktoré zhoršujú gingivitídu, zahŕňajú cukrovku, leukémiu, nízku tvorbu slín a niektoré lieky,“ vymenúva Sharma.
Dodáva, že za gingivitídou môže stáť aj infekčné ochorenie – bakteriálne (napr. streptokokové ochorenie, syfilis, tuberkulóza), vírusové (herpes, HPV, choroba ruka-noha-ústa) či plesňové (kandidóza). Na rozdiel od bežnej gingivitídy sa pri týchto prípadoch môže objaviť aj horúčka a zväčšené lymfatické uzliny.
Keď už teda vieme, že týmto ochorením trpíme, čo s tým? Odborník opisuje, že domácou liečbou sa ho zbavíme len v obmedzenej miere. Ak ho zachytíme včas – do 3 dní od objavenia príznakov – dôkladné čistenie zubov pomôže odstrániť plak a mikroorganizmy spôsobujúce zápal.
„Ak to však odložíte a plak začne tuhnúť (kalcifikovať), musí ho odstrániť zubný lekár alebo dentálna hygienička pomocou ultrazvukových alebo ručných nástrojov. Po tomto zákroku sa príznaky zvyčajne rýchlo zlepšia,“ opisuje Sharma.
„Ak však zápal súvisí s iným zdravotným problémom, ten treba riešiť súčasne – napríklad infekciu pred, počas alebo po ošetrení. Lekár vám môže predpísať aj špeciálnu ústnu vodu na podporu hojenia alebo zmiernenie príznakov. Ak máte nádorové zmeny alebo ste diagnostikovaní s parodontitídou, budete odoslaní na odborné ošetrenie,“ doplnil odborník.
Vysvetlil tiež, že aj ústna voda môže pomôcť znížiť množstvo baktérií v plaku, no nenahradí profesionálne ošetrenie. Odporúča sa však po odstránení zápalu, vo fáze hojenia.
„Zubár vám môže odporučiť ústnu vodu s chlórhexidínom, dvakrát denne po dobu približne dvoch týždňov. Dá sa kúpiť v lekárni alebo supermarkete. Dlhodobé používanie sa však neodporúča, pretože môže spôsobiť zafarbenie zubov a zmenu chuti. Niektoré ústne vody obsahujú aj malé množstvo alkoholu, čo nie je vhodné pre ľudí so suchými ústami (alkohol vysušuje) ani pre deti, ktorým môže prekážať pálivý pocit. Existujú však bezalkoholové verzie, ktoré sú rovnako účinné,“ podčiarkol Sharma.
Najdôležitejšia je však prevencia – a tá je naozaj jednoduchá: dôkladné čistenie zubov dvakrát denne, používanie dentálnej nite alebo medzizubnej kefky a pravidelné preventívne prehliadky u zubára.