Srdcové choroby, rakovina, astma a cukrovka. Všetky patria medzi chronické alebo neprenosné choroby, ktoré v roku 2021 predstavovali približne 75 % úmrtí nesúvisiacich s pandémiou. Môžu vzniknúť v dôsledku genetických, environmentálnych a behaviorálnych faktorov alebo ich kombinácie. No môžu na riziko ochorenia vplývať aj iné faktory?
Nová štúdia publikovaná v časopise Frontiers in Medicine skúmala vzťah medzi šťastím a zdravím, aby zistila, či väčšie šťastie vždy znamená lepšie zdravie, a či súvislosť medzi šťastím a zdravotnými výhodami je lineárna alebo má špecifický vzorec.
Čítajte viac Počuli ste už o gingivitíde? Stretne sa s ňou takmer každý. Takto ju rozpoznáte a hlavne – vieme, ako sa jej zbaviť
„Ukazujeme, že subjektívna pohoda – alebo šťastie – funguje ako zdroj verejného zdravia až po prekročení minimálneho prahu približne 2,7 na škále Life Ladder,“ uviedla hlavná autorka profesorka Iulia Iuga z rumunskej Univerzity 1. Decembra 1918. „Po prekročení tohto bodu zlomu je vyššie šťastie spojené s nižšou úmrtnosťou na neprenosné choroby,“ dodala.
Ako ďalej vysvetlila, škála Life Ladder sa dá predstaviť ako jednoduché pravítko šťastia od nuly po desať, kde nula znamená najhorší možný život a desať ten najlepší. Ľudia si predstavujú, kde sa momentálne na tomto rebríku nachádzajú. Tím využil údaje z rôznych zdravotníckych organizácií, globálnych štatistík rozvoja a verejných prieskumov. Údaje pochádzali zo 123 krajín a zbierali sa v rokoch 2006 až 2021.
Skóre 2,7 sa nachádza na dolnej časti rebríka a krajiny alebo jednotlivci s týmto skóre sú vo všeobecnosti považovaní za nešťastných alebo zápasiacich s ťažkosťami. „Prídavné meno, ktoré by sa na túto úroveň hodilo, je ‚sotva zvládajúci‘,“ uviedla Iuga. Napriek tomu už v tomto bode začína zlepšenie šťastia prinášať merateľné zdravotné prínosy.
Čítajte viac V týchto dňoch je vitamín C mimoriadne dôležitý. Takmer všetku odporúčanú dennú dávku získate veľmi jednoducho. Stačí zjesť len jeden kúsok
Po prekročení tohto prahu a zvýšení kolektívneho šťastia v krajine výskum zistil, že každý 1 % nárast subjektívnej pohody súvisí s približne 0,43 % poklesom úmrtnosti na neprenosné choroby vo vekovej skupine 30 až 70 rokov. Tento ukazovateľ vyjadruje percento úmrtí spôsobených chronickými a nepresnosnými chorobami medzi ľuďmi vo veku od 30 do 70 rokov.
„V rámci pozorovaného rozsahu sme nenašli dôkazy o negatívnych účinkoch ‚nadmerného‘ šťastia,“ objasnila Iuga. Pod hranicou 2,7 malé zlepšenia šťastia (napríklad zo skóre 2 na 2,2) nevedú k merateľnému zníženiu úmrtnosti na chronické a neprenosné choroby, ukazujú dáta. Predtým, než sa prejavia merateľné zmeny, je potrebné odstrániť veľmi nízku úroveň pohody, naznačuje štúdia.
Čítajte viac Vedci odhalili tichého zabijaka mozgu: Nie stres ani alkohol, ale tento faktor výrazne urýchľuje starnutie
Existuje niekoľko spôsobov, ako môžu vlády zvýšiť skóre krajiny nad 2,7 – napríklad podporou zdravého životného štýlu prostredníctvom prevencie obezity a obmedzenia dostupnosti alkoholu; zlepšením životného prostredia prostredníctvom prísnejších noriem kvality ovzdušia; a zvýšením zdravotných výdavkov na obyvateľa. Autori uvádzajú, že ich poznatky by mohli pomôcť usmerniť zdravotné a sociálne politiky a prispieť k začleneniu pohody do národných stratégií.
Autori upozorňujú, že skóre Life Ladder použité v štúdii bolo založené na sebahodnotení, čo mohlo viesť k chybám merania, kultúrnym rozdielom v odpovediach alebo skresleniu pri reportovaní. Je tiež možné, že vnútroštátne rozdiely medzi populáciami neboli zachytené dostatočne. Do budúcnosti by štúdie mali zahŕňať viac ukazovateľov – ako napríklad počet rokov prežitých s postihnutím alebo údaje o hospitalizáciách – zahrnúť vnútroštátne mikroúdaje a rozšíriť pokrytie o nízkopríjmové alebo konfliktné štáty, ktoré mohli byť v týchto dátach opomenuté.
Napriek týmto obmedzeniam by identifikácia ochranných účinkov šťastia mohla predstavovať dôležitý krok k zdravšej populácii. „Identifikácia tohto bodu zlomu môže poskytnúť presnejšie dôkazy pre tvorbu zdravotnej politiky. Šťastie nie je len osobný pocit, ale aj merateľný verejný zdravotný zdroj,“ uzavrela Iuga.
