Nová rozsiahla globálna zdravotnícka analýza bije na poplach.
Napriek desaťročiam pokroku v znižovaní úmrtnosti na celom svete najnovšia správa Global Burden of Disease Study, publikovaná v prestížnom časopise The Lancet, odhalila, že mladí ľudia v mnohých regiónoch zomierajú v nečakane vysokých počtoch, avšak nie na chronické choroby, ale na zranenia, užívanie návykových látok, duševné krízy a systémové zlyhania.
Celkovo sa situácia na prvý pohľad javí pozitívne. Priemerná dĺžka života vo svete sa po pandémii opäť zvýšila a celková vekovo štandardizovaná úmrtnosť klesla od roku 1950 na menej než polovicu, píše The Guardian.
No pod týmto optimizmom sa skrýva znepokojujúci trend. Medzi dospievajúcimi a mladými dospelými, najmä vo veku približne 15 až 39 rokov, úmrtnosť v niektorých rozvinutých regiónoch stagnuje alebo dokonca rastie, uvádza Eurek Alert.
Podľa spracovania dát denníkom The Guardian označil riaditeľ Inštitútu pre metriky a hodnotenie zdravia, Christopher Murray, tieto nárasty medzi mladými ľuďmi za „veľmi výrazné“ a varoval, že ide o „budíček pre celý svet“.
Je to viac než choroba
Na tomto novom fenoméne je najzarážajúcejšie, že príčiny nie sú klasické chronické choroby staroby. V Severnej Amerike a v častiach Latinskej Ameriky sú hlavnými faktormi rastúcej úmrtnosti mladých samovraždy, predávkovania drogami a nadmerná konzumácia alkoholu.
V iných regiónoch, napríklad v subsaharskej Afrike, sú to nebezpečné tehotenstvá a pôrody mladých žien, dopravné nehody, meningitída či iné infekcie a úrazy.
Inými slovami, mnohí mladí ľudia zomierajú nie preto, že sú „chorí“ v tradičnom zmysle slova, ale pre spoločenské, behaviorálne a systémové slabiny, zlyhania v oblasti duševného zdravia, závislosti, zranenia či nedostatočné zdravotnícke kapacity. Práve na to odborníci upozorňujú, keď hovoria o „strácajúcej sa generácii“.
Stagnácia napriek pokroku
Paradox je alarmujúci. Zatiaľ čo úmrtnosť dojčiat aj seniorov na väčšine miest sveta stále klesá, mladí dospelí z týchto zlepšení neprofitujú rovnako. Modely GBD napríklad ukazujú, že hoci vekovo štandardizovaná úmrtnosť klesla vo všetkých vekových kategóriách, v skupine 20 až 39 rokov v Severnej Amerike došlo medzi rokmi 2011 a 2023 k jednému z najväčších nárastov, najmä v dôsledku predávkovaní, samovrážd a alkoholu.
Tento vývoj ostro kontrastuje s globálnymi trendmi a ohrozuje nielen verejné zdravie, ale aj sociálnu stabilitu do budúcnosti.
Mladí v rozvojových krajinách
V krajinách s nízkymi a strednými príjmami čelia mladí ľudia dvojitému riziku. Na jednej strane ich stále ohrozujú „staré“ hrozby – infekčné choroby, úmrtia matiek a dopravné nehody.
Na druhej strane sa u nich čoraz častejšie objavujú civilizačné ochorenia, ako obezita a cukrovka, ktoré sú dôsledkom urbanizácie, nezdravej stravy a slabých regulačných opatrení. Znamená to, že mladé životy sa v niektorých regiónoch strácajú už teraz, nie o desaťročia.
Najnovšie údaje napríklad ukazujú, že miera úmrtnosti dievčat a žien vo veku 15 až 29 rokov v subsaharskej Afrike bola až o 61 % vyššia, než sa predpokladalo. Prevažne v dôsledku komplikácií počas tehotenstva, dopravných nehôd a meningitídy.
Výzva pre politikov a investorov
Autori štúdie GBD varujú, že dôsledky sú vážne. Investície do systémov zameraných na zdravie mladých, integrácia starostlivosti o duševné zdravie a liečby závislostí, prísnejšia regulácia alkoholu a potravín či znižovanie rizík úrazov musia byť dnes rovnako dôležité ako boj proti infekčným a chronickým chorobám.
Doktor Murray pripomína: „Vieme, že problémy s duševným zdravím zhoršila pandémia Covid-19. Stále však existuje množstvo nejasností o ich príčinách – a to komplikuje hľadanie riešení.“
Africkí experti upozorňujú, že v mnohých krajinách má viac než 60 % obyvateľstva menej ako 25 rokov, a strata veľkej časti tejto generácie pre odvrátiteľné príčiny ohrozuje najväčší demografický potenciál súčasnosti. Zároveň pokles medzinárodnej pomoci v oblasti zdravia a napäté verejné rozpočty môžu ohroziť dosiahnutý pokrok.
Generácia v ohrození
Posolstvo je jasné. Svet síce predĺžil priemernú dĺžku života, no nezaručil, že všetci mladí budú žiť dlho a naplno. Tieto straty nie sú len číslami v tabuľkách. Každá smrť znamená nenaplnený potenciál, zlomené rodiny a oslabené komunity.
Ak vlády, darcovia a občianska spoločnosť nezareagujú, jedna generácia môže zaplatiť cenu – nie pre choroby ako také, ale pre zlyhania v starostlivosti, zanedbanie duševného a sociálneho zdravia a nedostatočnú ochranu pred odvrátiteľnými rizikami.
Varovanie je naliehavé. Toto nie je kríza budúcnosti. Deje sa práve teraz.