Dospelí s ochorením ďasien môžu mať väčšiu pravdepodobnosť známok poškodenia bielej mozgovej hmoty – takzvaných hyperintenzít bielej hmoty – než ľudia bez tohto ochorenia, uvádza nová štúdia publikovaná v časopise Neurology® Open Access, oficiálnom periodiku Americkej akadémie neurológie.
Biela hmota pozostáva z nervových vlákien, ktoré pomáhajú rôznym častiam mozgu vzájomne komunikovať. Poškodenie tejto tkanivovej štruktúry môže ovplyvniť pamäť, myslenie, rovnováhu a koordináciu a je spojené so zvýšeným rizikom mozgovej príhody.
Čítajte viac Myslíte si, že vypadnutý zub je banalita? Vedci upozorňujú, že môže signalizovať vážny problém
Hyperintenzity bielej hmoty sú svetlé miesta, ktoré sa objavujú na mozgových skenoch a pravdepodobne odrážajú poškodenie tejto mozgovej oblasti. Hoci štúdia preukázala súvislosť, nedokazuje, že ochorenie ďasien priamo spôsobuje poškodenie bielej hmoty.
„Táto štúdia ukazuje prepojenie medzi ochorením ďasien a hyperintenzitami bielej hmoty, čo naznačuje, že zdravie ústnej dutiny môže zohrávať úlohu v zdraví mozgu – a túto súvislosť ešte len začíname chápať,“ uviedol autor štúdie Souvik Sen z University of South Carolina v Columbii.
„Hoci je potrebný ďalší výskum na lepšie pochopenie tohto vzťahu, tieto zistenia pridávajú ďalší dielik do rastúceho množstva dôkazov o tom, že zdravé ústa môžu prispieť k zdravšiemu mozgu.“
Štúdia zahŕňala 1 143 dospelých s priemerným vekom 77 rokov. Každý účastník absolvoval zubné vyšetrenie na zistenie prítomnosti ochorenia ďasien. Z celkového počtu malo 800 ľudí ochorenie ďasien a 343 nie.
Čítajte viac Sladkosti zanechávajú stopu hlbšie, než sme si mysleli. Vedci zistili, čo majú spoločné vojnové prídely so zdravím srdca dnešných päťdesiatnikov
Účastníci podstúpili mozgové skeny, ktoré hľadali známky ochorenia drobných ciev mozgu – teda poškodenia malých krvných ciev v mozgu, ktoré sa môže prejaviť ako hyperintenzity bielej hmoty, mozgové mikrokrvácania alebo lakunárne infarkty. Tieto zmeny sa stávajú bežnejšími s pribúdajúcim vekom a sú spojené so zvýšeným rizikom mŕtvice, problémov s pamäťou a pohybových ťažkostí.
Ľudia s ochorením ďasien mali viac hyperintenzít bielej hmoty – priemerne 2,83 % z celkového objemu mozgu, v porovnaní s 2,52 % u ľudí bez ochorenia ďasien.
Výskumníci rozdelili účastníkov do štyroch skupín podľa objemu hyperintenzít bielej hmoty.
- V najvyššej skupine bol objem väčší ako 21,36 cm³,
- v najnižšej skupine bol menší ako 6,41 cm³.
Z ľudí s ochorením ďasien bolo 28 % v najvyššej skupine, zatiaľ čo u ľudí bez ochorenia ďasien to bolo 19 %.
Čítajte viac Nová štúdia odhaľuje temnú stránku fitness aplikácií. Slúžia nášmu zdraviu, alebo len algoritmom?
Po zohľadnení faktorov, ako sú vek, pohlavie, rasa, vysoký krvný tlak, cukrovka a fajčenie, mali ľudia s ochorením ďasien o 56 % vyššiu pravdepodobnosť, že sa zaradia do skupiny s najvyšším objemom hyperintenzít bielej hmoty, než tí bez ochorenia ďasien.
Nebola však zistená žiadna súvislosť medzi ochorením ďasien a dvoma ďalšími mozgovými zmenami spojenými s ochorením malých ciev – mozgovými mikrokrvácaniami a lakunárnymi infarktmi.
„Ochorenie ďasien je možné predchádzať aj liečiť,“ uviedol Sen. „Ak budú budúce štúdie tento vzťah potvrdzovať, môže to otvoriť nové možnosti prevencie ochorení drobných mozgových ciev prostredníctvom zamerania sa na zápal v ústnej dutine. Zatiaľ to zdôrazňuje, že zubná starostlivosť môže podporovať dlhodobé zdravie mozgu,“ uzavrel výskumník.
Obmedzením štúdie je, že mozgové zobrazovanie a zubné vyšetrenia sa uskutočnili iba raz, čo sťažuje hodnotenie zmien v priebehu času.
