Keď odborník upozorní, že by ste si mali položiť niekoľko kľúčových otázok, ak máte podozrenie na Alzheimerovu chorobu, oplatí sa spozornieť.
Hoci neexistuje jednoduchý autodiagnostický test, ktorý by demenciu spoľahlivo potvrdil, medicínske výskumy a odporúčania špecialistov naznačujú, že položenie správnych otázok vám môže pomôcť rozpoznať signály, ktoré si vyžadujú odborné vyšetrenie.
„Jednou dramatickou zmenou za posledných 45 – 50 rokov bolo uvedomenie si, že to, čo ľudia nazývali senilitou alebo ,len starnutím', je skupina chorôb, ktoré postihujú mozog ,“ hovorí doktor Peter Rabins, ktorý sa domnieva, že jemné príznaky sú skôr dôvodom na obavy, uvádza The Telegraph.
Práve tento lekár, zakladateľ oddelenia geriatrickej psychiatrie na Lekárskej fakulte Univerzity Johna Hopkinsa v Baltimore, uvádza niekoľko otázok, ktoré si treba položiť a ktoré môžu pomôcť vo včasnej liečbe.
Desať otázok, ktoré si položiť
1. Máte problém spomenúť si na meno blízkych priateľov alebo rodiny?
Rabins upozorňuje, že občasné zabúdanie mien či hľadanie správneho slova ešte nemusí znamenať nič vážne. Ide o celkom bežný prejav prirodzeného starnutia, ktorý sa často objavuje už v 30. alebo 40. rokoch života. Podobne ako keď neviete nájsť kľúče či okuliare, aj tieto výpadky pamäti zvyčajne nijako nesúvisia s Alzheimerovou chorobou.
Oveľa vážnejším varovným signálom je, keď človek začne zabúdať mená najbližších ľudí alebo významné udalosti, ktoré má pred sebou.
„Ak máte napríklad naplánovanú lekársku prehliadku a dvakrát vám ju pripomenú, no vy si na to napriek tomu nespomeniete. Alebo ak idete cez víkend na svadbu, o ktorej ste sami hovorili, a úplne vám to vypadne z hlavy,“ vysvetľuje. „To už je dôvod na obavy.“
2. Máte ťažkosti s organizačnými úlohami, ako je príprava jedla alebo pohostenie?
Rabins upozorňuje, že Alzheimer nemusí spočiatku zasiahnuť pamäť, ale skôr „výkonné funkcie“, schopnosť plánovať a zvládať bežné úlohy.
Ako príklad uvádza varenie. Človek si síce pamätá recept aj ingrediencie, no začne mať problém s ich správnym postupom či organizáciou celej prípravy. A ak ide o aktivitu, v ktorej bol vždy dobrý, náhla zmena môže signalizovať začínajúci problém.
Čítajte viac Prestaňte sa báť šedivých vlasov, ich skutočný zmysel ohromí. Vedci tvrdia, že chránia pred najzákernejšou chorobou tela
3. Aké lieky užívate?
Niektoré lieky môžu dočasne vyvolať zhoršené myslenie či zmätok, ktoré po úprave alebo vysadení zmiznú. Lekár upozorňuje najmä na liečivá s anticholinergným účinkom. Tie môžu ovplyvniť mozgové procesy a zhoršiť pamäť aj koncentráciu, rovnako ako niektoré prípravky na úzkosť.
Ak človek berie viac liekov a cíti zmeny v kognícii, mal by sa poradiť s lekárom či lekárnikom, či nejde práve o nežiaduci účinok medikácie.
4. Máte zrazu problém variť jedlá, ktoré ste kedysi zvládali bez problémov, alebo udržať si prehľad vo financiách a číslach, ktoré vám boli vždy jasné?
Ak niekto nikdy nebol dobrý vo varení či financiách, nemusí byť zhoršenie v staršom veku automaticky varujúce. Podľa Rabinsa je však problém, keď človek zrazu nezvláda činnosť, ktorú mal roky v malíčku a robil ju s radosťou. To už môže signalizovať začínajúce zmeny v mozgu.
Opisuje prípady, keď rodina považovala prvé príznaky za „normálne starnutie“ alebo únavu, no pri odbornom vyšetrení sa ukázalo, že ide o rané štádium Alzheimerovej choroby. Mnohí pacienti podľa neho spätne priznajú, že im bežné úlohy začali byť náročné práve kvôli postupnému úpadku kognície.
5. Viete vykonávať úlohy, ktoré si vyžadujú robiť viacero vecí naraz?
Pri vyšetreniach na Alzheimerovu chorobu sa často testuje schopnosť sústrediť sa na viac úloh naraz. Jedným z typických úloh je odpočítavanie po siedmich od čísla 100. Nejde pritom o matematiku, ale o to, či mozog zvláda udržiavať informácie a pracovať s nimi v reálnom čase.
Rabins dodáva, že aj ľudia, ktorí si neveria v počítaní, to po chvíli zvládnu. Ak však niekto úlohu vôbec nedokáže vykonať, môže to byť signál kognitívneho úpadku presahujúceho normálne starnutie.
Čítajte viac Kto hrá s chrípkou ruskú ruletu? Toto sú najzraniteľnejší ľudia, ktorí by očkovanie určite nemali podceniť
6. Ste mrzutejší či pociťujete náhle zmeny?
Zmeny správania či osobnosti sa u starších ľudí často pripisujú odchodu do dôchodku alebo prirodzeným životným zmenám. Podľa Rabinsa však môže ísť o príznak toho, že sa v mozgu začína diať niečo vážnejšie.
Spomína prípad ženy, ktorá bola dlhé roky pedantná a opatrná vo financiách, no náhle stratila záujem kontrolovať peniaze a až odborné vyšetrenie odhalilo rané štádium Alzheimerovej choroby.
Niekedy sa dokonca prejavy demencie zamieňajú za „pozitívnu zmenu“. Rabins uvádza muža, ktorý bol celý život tvrdý a konfliktný, no zrazu začal pôsobiť milšie a ústretovejšie. Rodina si to najprv vyložila ako príjemné zlepšenie, no ukázalo sa, že ide o prvé signály Alzheimerovej choroby.
7. Požívate alkohol?
Vo vyššom veku telo spracúva alkohol omnoho pomalšie než v stredných rokoch, čo môže spôsobovať závraty či zmätenosť, a tie si rodina ľahko pomýli s príznakmi Alzheimerovej choroby.
Lekár upozorňuje, že aj bežné množstvo alkoholu, ktoré človeku kedysi nerobilo problém, sa môže v starobe správať ako dvojnásobná dávka a výrazne ovplyvniť mozog i správanie.
8. Robíte si nadmerné starosti s vecami, s ktorými ste sa predtým netrápili?
Silné obavy zo zhoršujúcej sa pamäti môžu byť samy o sebe príznakom, že sa v mozgu niečo deje. Niektorí ľudia s raným kognitívnym úpadkom sa začnú vyhýbať dovolenke, spoločenským stretnutiam či novým situáciám zo strachu, že zlyhajú alebo sa budú hanbiť.
Podľa doktora je práve nadmerná úzkosť signálom, že je čas vyhľadať odborné vyšetrenie. Včasný zásah totiž môže pomôcť prispôsobiť sa zmenám a spomaliť ich dopad na život.
9. Zmenili sa vám spánkové návyky?
Vzťah medzi spánkom a Alzheimerovou chorobou je podľa odborníkov obojstranný. Dlhodobé poruchy spánku môžu prispieť ku kognitívnemu úpadku a zároveň môžu byť prvým prejavom zmien v mozgu.
Rabins upozorňuje, že náhla zmena spánkových návykov je dôvodom na pozornosť. Ak človek, ktorý vždy vstával skoro, zrazu prespáva celé ráno, často si cez deň líha alebo má novovyvinuté problémy so spánkom, môže to naznačovať začínajúci zdravotný problém, ktorý si zaslúži lekárske vyšetrenie.
10. Už vás nebavia aktivity, ktoré ste robili predtým?
Dlhodobé psychické ťažkosti môžu zvyšovať riziko Alzheimerovej choroby, no depresia či výrazná apatia, ktorá sa objaví až v pokročilejšom veku, môže byť priamym prejavom zmien v mozgu.
Rabins opisuje, že niektorí starší ľudia z ničoho nič stratia záujem o aktivity, ktoré mali roky radi – čítanie, spoločnosť rodiny či hranie kariet. Rodiny si to neraz vysvetlia ako „bežné starnutie“, no vyšetrenie môže odhaliť rané štádium Alzheimerovej choroby.
Čítajte viac Zabudnite na antibiotiká? Tieto prírodné zbrane „zničia“ aj silné baktérie. Má to však háčik
Prečo sú tieto otázky dôležité práve teraz?
Včasné rozpoznanie varovných signálov Alzheimerovej choroby je čoraz dôležitejšie. Podľa najnovších prehľadov môže skorá diagnostika umožniť lepšie plánovanie, prístup k novým liečbam a potenciálne spomalenie priebehu ochorenia.
Neexistuje jediná „áno/nie“ otázka, ktorá by Alzheimerovu chorobu definovala. Lekári kombinujú anamnézu, neurologické vyšetrenia, kognitívne testy a biomarkery (krvné testy, zobrazovacie metódy), aby stanovili diagnózu.
Tieto sebahodnotiace otázky preto neslúžia na autodiagnostiku, ale na včasné upozornenie, impulz, aby ste vyhľadali odbornú pomoc, keď je to potrebné.
Čo robiť, ak ste na viacero otázok odpovedali „áno“?
- Objednajte sa ku svojmu všeobecnému lekárovi alebo špecialistovi na pamäť. Popíšte zmeny, ktoré pozorujete, a požiadajte o kognitívne vyšetrenie.
- Vezmite so sebou niekoho blízkeho, ak je to možné. Môže lekárovi poskytnúť dôležité pozorovania.
- Pripravte sa: urobte si poznámky o tom, kedy ste zmeny spozorovali, ako ovplyvňujú váš každodenný život, aké lieky užívate a či máte v rodine výskyt demencie.
- Nezabúdajte na životný štýl: výskumy potvrdzujú, že ovplyvniteľné faktory ako pohyb, zdravá strava, duševná aktivita a zdravé srdce môžu riziko demencie znížiť.
Podozrenie na Alzheimerovu chorobu môže byť desivé, no položenie si správnych otázok je užitočný a aktívny krok. Ak sa v niekoľkých zmenách vyššie spoznáte, nečakajte. Včasná reakcia môže výrazne ovplyvniť možnosti podpory, liečby aj plánovania do budúcnosti.
