Rýchle výkyvy krvného tlaku súvisia s ranými príznakmi degenerácie mozgu u starších dospelých. Štúdia vedená vedcami z Univerzity Južnej Karolíny (USC) ukazuje, že nestabilita krvného tlaku od úderu k úderu srdca koreluje so stratou mozgového tkaniva.
Aj keď je krvný tlak dobre kontrolovaný, starší dospelí, u ktorých sa tlak výrazne mení z jedného úderu srdca na druhý, môžu mať vyššie riziko zmenšovania mozgu a poškodenia nervových buniek. Na túto súvislosť poukazuje nová štúdia vedená Školou gerontológie Leonarda Davisa na USC. Publikovaná bola 17. októbra v časopise Journal of Alzheimer’s Disease.
Čítajte viac Driete v posilňovni, lebo chcete chudnúť? Možno sa namáhate zbytočne, varuje odborníčka a vysvetľuje, prečo nie sú tréningy to najlepšie na chudnutie
Podľa jej zistení krátkodobá „dynamická nestabilita“ krvného tlaku – teda zmeny prebiehajúce v priebehu niekoľkých minút – súvisí so stratou mozgového tkaniva v oblastiach dôležitých pre pamäť a kogníciu, ako aj s prítomnosťou krvných biomarkerov poškodenia nervových buniek.
„Naše zistenia ukazujú, že aj keď je priemerný krvný tlak v norme, nestabilita medzi jednotlivými údermi srdca môže predstavovať záťaž pre mozog,“ vysvetlil profesor gerontológie a medicíny Daniel Nation, hlavný autor štúdie. „Zdá sa, že tieto krátkodobé výkyvy sú spojené s rovnakými typmi zmien v mozgu, aké pozorujeme v raných štádiách neurodegenerácie,“ doplnil.
Zatiaľ čo vysoký priemerný krvný tlak je už dlho známy ako rizikový faktor pre vznik demencie, táto štúdia sa zameriava na variabilitu krvného tlaku – teda to, ako veľmi sa tlak mení v krátkych časových úsekoch. Nové dôkazy naznačujú, že takéto výkyvy môžu zaťažovať drobné cievy v mozgu a znižovať ich schopnosť udržiavať rovnomerný prietok krvi.
Čítajte viac Tieto bežné potraviny zatočia s jedným z najväčších zabijakov súčasnosti. Riziko klesá závratným spôsobom. Na čo pozor?
Výskumníci využili dve dopĺňajúce sa miery:
- Average Real Variability (ARV) – ukazovateľ, ktorý meria, o koľko sa systolický tlak (horné číslo v meraní tlaku) mení medzi jednotlivými údermi srdca.
- Arterial Stiffness Index (ASI) – index pružnosti ciev, ktorý odráža, ako dobre sa cievy dokážu prispôsobiť zmenám tlaku.
Spolu tieto ukazovatele popisujú, do akej miery sa mení prietok krvi v krátkom čase – teda tzv. „dynamickú nestabilitu krvného tlaku“.
„Krvný tlak nie je statický – neustále sa prispôsobuje potrebám tela,“ vysvetlil Nation. „S pribúdajúcim vekom však môže byť táto regulácia menej presná. Štúdia naznačuje, že nadmerné výkyvy môžu byť znakom starnutia ciev, ktoré prispieva k poškodeniu mozgu.“
Čítajte viac Robíte túto zásadnú chybu, ktorá ničí vaše zdravie zvnútra? Odborníci ukazujú cestu k dlhovekosti, stačí zmeniť jednu vec
Ako výskumníci merali zmeny v mozgu a krvi
Štúdie sa zúčastnilo 105 zdravých starších ľudí vo veku 55 až 89 rokov, ktorí nemali žiadne závažné neurologické ochorenia. Počas MRI skenovania im bol tlak kontinuálne monitorovaný pomocou prístroja na prste, ktorý zaznamenával každý úder srdca počas siedmich minút. Vedci potom analyzovali, ako tieto mikrozmeny súvisia so štruktúrou mozgu a krvnými biomarkermi neurodegenerácie.
MRI odhalilo, že účastníci s vysokým ARV aj ASI – teda s nestabilným tlakom a stuhnutými cievami – mali menší objem hipokampu a entorhinálnej kôry, dvoch oblastí kľúčových pre učenie a pamäť, ktoré sú zároveň medzi prvými poškodzované Alzheimerovou chorobou.
Krvné testy ukázali, že títo ľudia mali aj vyššie hladiny neurofilamentového ľahkého reťazca (NfL), krvného markera, ktorý stúpa pri poškodení nervových buniek.
Čítajte viac Existujú profesie, ktoré prinášajú vyššie riziko rakoviny? Tieto dáta vás prekvapia
Tieto výsledky zostali významné aj po zohľadnení veku, pohlavia a priemerného tlaku účastníkov – čo naznačuje, že samotné výkyvy, nie len vysoký tlak, môžu predstavovať dôležitý rizikový faktor. Zmeny v mozgu boli výraznejšie na ľavej strane, čo zodpovedá predchádzajúcim výskumom ukazujúcim, že ľavá hemisféra môže byť citlivejšia na cievny stres a neurodegeneratívne ochorenia ako Alzheimerova choroba. Vedci sa domnievajú, že to môže súvisieť s rozdielmi v anatómii ciev alebo v nárokoch na prietok krvi medzi hemisférami.
Tieto zistenia prinášajú nový pohľad na to, ako zmeny v kardiovaskulárnom systéme prispievajú ku kognitívnemu úpadku, a môžu otvoriť nové možnosti prevencie.
„Tradične sa sústredíme na znižovanie priemerných hodnôt krvného tlaku,“ uviedol Trevor Lohman, výskumný asistent profesora neurológie a gerontológie na USC a prvý autor štúdie. „Táto práca však naznačuje, že by sme mali sledovať aj to, ako stabilný tlak je – od momentu k momentu. Zníženie týchto výkyvov by mohlo pomôcť chrániť mozog aj u ľudí, ktorých priemerné hodnoty vyzerajú v poriadku.“
Čítajte viac Otehotnieť je ťažšie než kedykoľvek predtým. Vedci poznajú dôvody a radia, čo robiť hneď teraz
Budúci výskum sa zameria na to, či intervencie, ktoré stabilizujú tlak – napríklad časovanie liekov, cvičenie alebo zvládanie stresu – môžu spomaliť starnutie mozgu a znížiť riziko demencie. Autori však upozorňujú, že keďže ide o priečnu (nie dlhodobú) štúdiu, nemožno z nej vyvodiť príčinné súvislosti; budú potrebné rozsiahlejšie a dlhodobé výskumy, ktoré podrobnejšie preskúmajú vzťah medzi zdravím srdca a mozgu.
„Naše výsledky zdôrazňujú, aké úzko sú srdce a mozog prepojené,“ dodal Lohman. „Udržiavanie stabilného, zdravého prietoku krvi môže byť jedným z najlepších spôsobov, ako podporiť zdravie mozgu v starobe,“ uzavrel výskumník.
