Medzinárodná štúdia vedená odborníkmi z University of Sydney a Universidad Europea v Španielsku zistila, že dlhšie obdobia nepretržitej chôdze sú pre kardiovaskulárne zdravie prospešnejšie než rovnaký počet krokov rozdelený do kratších, prerušovaných prechádzok.
„Náš výskum ukazuje, že jednoduché zmeny môžu mať veľký vplyv na zdravie. Ak chodíte málo, vyhraďte si čas na dlhšie a častejšie prechádzky. Takéto malé zmeny môžu mať veľký efekt," konštatuje spoluautor štúdie doktor Borja del Pozo z Universidad Europea.
Čítajte viac Čoraz populárnejší trend zvyšuje riziko cukrovky, varujú vedci. Holdujú mu najmä mladí, Slovensko nie je výnimkou
Štúdia publikovaná v Annals of International Medicine analyzovala vplyv chôdze na zdravie fyzicky neaktívnych ľudí.
Výsledky ukázali, že medzi tými, ktorí urobili menej než 8000 krokov denne, mali tí, ktorí väčšinu krokov nazbierali počas jednej alebo dvoch prechádzok trvajúcich aspoň 10–15 minút alebo dlhšie, nižšie riziko úmrtnosti a kardiovaskulárnych príhod (ako infarkt či mozgová príhoda) v porovnaní s tými, ktorí chodili len v krátkych úsekoch kratších než päť minút.
„Pre tých najmenej aktívnych ľudí môže mať prechod od krátkych prechádzok sem-tam k dlhším, súvislým prechádzkam zdravotné prínosy," uviedol spoluautor štúdie, doktor Matthew Ahmadi, zástupca riaditeľa Mackenzie Wearables Research Hub a člen Charles Perkins Centre na University of Sydney.
Čítajte viac Zima nemusí byť utrpenie. Tieto 4 vedecky overené triky pomôžu prežiť temné dni a prekonať zimný splín
"Existuje predstava, že cieľom je denne prejsť 10 000 krokov, no to nie je nevyhnutné. Stačí pridať jednu alebo dve dlhšie prechádzky denne, každú trvajúcu aspoň 10–15 minút v pohodlnom, ale stálom tempe – a môže to mať významné prínosy, najmä pre tých, ktorí sa veľa neprechádzajú,“ radí odborník.
Štúdia analyzovala 33 560 dospelých vo veku 40–79 rokov, ktorí denne prešli menej než 8000 krokov a na začiatku nemali kardiovaskulárne ochorenie ani rakovinu.
Účastníci nosili výskumný náramok po dobu jedného týždňa, ktorý meral nielen počet krokov, ale aj spôsob, akým boli nazbierané. Počas priemerného obdobia sledovania osem rokov vedci zistili:
- Ľudia, ktorí chodili nepretržite 10–15 minút denne, mali 4 % riziko výskytu kardiovaskulárnej príhody (napr. infarkt alebo mozgová príhoda).
- Tí, ktorí chodili súvisle len 5 minút denne, mali 13 % riziko.
- Zdravotné prínosy súvislej chôdze boli najvýraznejšie u najmenej aktívnych, teda tých, ktorí prešli menej než 5000 krokov denne.
- V tejto skupine kleslo riziko vzniku kardiovaskulárnych ochorení z 15 % (pri chôdzi do 5 minút denne) na 7 % (pri chôdzi do 15 minút denne).
- U najviac sedavých osôb (menej než 5000 krokov denne) sa riziko úmrtia znížilo z 5 % (pri 5-minútových úsekoch chôdze počas dňa) na menej než 1 %, ak chodili do 15 minút denne.
Čítajte viac Veda potvrdila to, čo naše babičky vedeli dávno. Toto sú dôvody, pre ktoré by sme nemali vynechávať zo stravy cesnak
„Máme tendenciu klásť dôraz len na počet krokov alebo celkové množstvo chôdze, no zanedbávame dôležitý faktor – spôsob, ako sa chôdza vykonáva," uviedol hlavný autor štúdie, profesor Emmanuel Stamatakis, riaditeľ Mackenzie Wearables Research Hub a vedúci výskumu fyzickej aktivity v Charles Perkins Centre
"Táto štúdia ukazuje, že aj veľmi fyzicky neaktívni ľudia môžu maximalizovať prínos pre srdce tým, že si upravia vzorec chôdze a budú chodiť dlhšie v jednom kuse, ideálne aspoň 10–15 minút, keď je to možné,“ dodal.
