S štartujúcou chrípkovou sezónou počúvame z každých strán, aby sme sa dali zaočkovať – a to na najmä ľudia s chronickými chorobami či seniori. Práve u pacientov nad 65 rokov však môže vakcína vyvolať slabšiu imunitnú odpoveď. Vedci z Allen Institute zisťovali, čo možno urobiť pre jej zlepšenie. Tieto poznatky otvárajú dvere k návrhu účinnejších vakcín.
V najväčšej štúdii svojho druhu, publikovanej v časopise Nature, vedci objavili, že naše T bunky – kľúčoví hráči v koordinácii imunitných reakcií – prechádzajú počas starnutia hlbokými a špecifickými zmenami. Tieto zmeny nie sú náhodné ani spôsobené chronickými chorobami či zápalom, ale predstavujú základný znak zdravého starnutia, ktorý postihne každého z nás.
„Prekvapilo nás, že zápal nie je hnacím faktorom zdravého starnutia. Myslíme si, že zápal je spôsobený niečím nezávislým od samotného veku človeka,“ povedala Claire Gustafson, výskumníčka v Allen Institute a jedna z hlavných autoriek štúdie. „Je to dôležité, pretože iné výskumy ukazujú podobné zistenia – že zápal a starnutie nejdú ruka v ruke, ale imunitný systém sa jednoducho s vekom mení,“ dodala.
Tieto zmeny zároveň vysvetľujú, prečo sú vakcíny – vrátane každoročnej chrípkovej a posilňovacích dávok proti covid-19 – menej účinné u starších dospelých.
T bunky sú zásadnou súčasťou imunitného systému a pomáhajú „trénovať“ biele krvinky, tzv. B bunky, aby produkovali protilátky v reakcii na vírusy a vakcíny. Štúdia však zistila, že pamäťové T bunky u starších ľudí prechádzajú dramatickou zmenou – ide o zmenu v génovej expresii, ktorá zásadne ovplyvňuje, ako tieto bunky reagujú na hrozby. Výskumníci zistili, že tento posun priamo ovplyvňuje schopnosť B buniek vytvárať silnú protilátkovú odpoveď. Inými slovami – aj keď vakcína obsahuje správne vírusové zložky, ak pamäťové T bunky nefungujú správne, telo reaguje menej účinne.
Ako to môže viesť k lepším vakcínam
Vďaka týmto poznatkom by lekári mohli pomocou imunitného profilu človeka predpovedať, ako dobre zareaguje na vakcínu. Teraz, keď vedci dokážu určiť, ako T bunky s vekom strácajú účinnosť, môžu začať vyvíjať nové vakcinačné formulácie alebo liečby, ktoré tieto problémy cielene riešia.
Keďže T bunky starších ľudí fungujú odlišne, vedci by mohli preformulovať vakcíny tak, aby kompenzovali špecifické vekové zmeny buniek namiesto prístupu „jeden typ pre všetkých“. Nástroje génovej editácie by sa dokonca mohli použiť na preprogramovanie T buniek človeka pred očkovaním – teda na „omladenie“ imunitných buniek tak, aby reagovali na vakcíny podobne ako u mladších ľudí. Podobne ako terapia CAR-T, ktorá preprogramuje imunitné bunky na boj s rakovinou.
Vedci hovoria, že tento výskum presahuje rámec vakcín a odhaľuje, ako sa náš imunitný systém mení u všetkých ľudí počas starnutia a ako telo bojuje s vírusmi a chorobami súvisiacimi s vekom. Zároveň otvára cestu k novým terapiám na obnovu kľúčových imunitných buniek.
Výskumníci sledovali viac ako 96 zdravých dospelých vo veku od 25 do 65 rokov počas viac ako dvoch rokov. Použili moderné techniky ako sekvenovanie RNA na úrovni jednej bunky, proteomiku a spektrálnu prietokovú cytometriu, aby v priebehu času analyzovali imunitný systém účastníkov.
Na základe týchto údajov vytvorili Human Immune Health Atlas – online databázu, ktorá mapuje 71 rôznych typov imunitných buniek, ich zmeny v priebehu času a význam týchto zmien. Tento atlas potom aplikovali na štúdium viac ako 16 miliónov individuálnych imunitných buniek zdravých dospelých vo veku od 25 do viac než 90 rokov. Ide o bezprecedentný nástroj, ktorý umožňuje vedcom na celom svete lepšie pochopiť a podporiť starnúci imunitný systém. Atlas je najväčším svojho druhu a voľne prístupný pre výskumníkov po celom svete.
Význam tejto práce presahuje výskum starnutia – poskytuje plán, ako pochopiť vývoj imunitných porúch v priebehu času, ponúka konkrétne ciele pre liečbu a môže zmeniť spôsob, akým pristupujeme k imunitnému zdraviu počas celého života človeka.
„Z tohto dátového súboru možno získať ešte oveľa viac informácií,“ povedala Gustafson. „Dúfam, že sa bude využívať ešte dlho a umožní ďalším vedcom hlbšie skúmať ľudskú imunitu a objavovať nové poznatky.“