„Používané inaktivované vakcíny neobsahujú živý vírus chrípky, preto nemôžu spôsobiť samotné ochorenie. Nežiaduce účinky po vakcinácii sú vo väčšine prípadov len mierne a krátkodobé. Očkovanie učí imunitný systém rozpoznať a zneškodniť vírus a tým významne znižuje riziko ťažkého priebehu choroby, hospitalizácie a následných komplikácií, a to najmä v skupine seniorov či pacientov s chronickými ochoreniami srdca a ciev, obličiek, dýchacích ciest alebo cukrovkou. Ide o bezpečný a odporúčaný spôsob, akým si môžu títo pacienti chrániť svoje zdravie.,“ vysvetľuje prof. MUDr. Zuzana Krištúfková, PhD., MPH., prezidentka Slovenskej epidemiologickej a vakcinologickej spoločnosti (SEVS).
Podľa odborníkov sa scenár chrípkovej sezóny opakuje takmer každý rok. Väčšina ľudí začne o očkovaní premýšľať, až keď sa ochorenie objaví v ich okolí alebo sa sami nakazia. Očkovanie pritom má zmysel ešte pred začiatkom sezóny, ideálne počas októbra a novembra, aby si telo stihlo vytvoriť dostatočnú imunitnú odpoveď, čo trvá 10 – 14 dní. Odborníci zároveň pripomínajú, že proti chrípke je potrebné očkovať sa každoročne, pretože vírus sa neustále mení a imunita z predchádzajúceho očkovania postupne slabne.
Čítajte viac Ako užívať vitamín D? Raz týždenne vyššiu dávku alebo denne tú nižšiu?
„Vidíme, že v otázke očkovania rozhoduje aj predchádzajúca skúsenosť. Pacient, ktorý sa dal proti chrípke zaočkovať aspoň raz v posledných piatich rokoch, má až 11-násobne vyššiu šancu, že naň príde v aktuálnej sezóne. Preto má zmysel osloviť aj tých, ktorí očkovanie doposiaľ nevyskúšali. Aj jedna pozitívna skúsenosť môže viesť k ochrane v budúcnosti. Seniorov nám neustále pribúda a mnohí z nich žijú s chronickým ochorením. V poisťovni Dôvera evidujeme viac než 487-tisíc chronicky chorých pacientov. Ide o rizikové skupiny, pre ktoré je očkovanie jednoduchým spôsobom, ako znížiť vážne riziko komplikácií,“ vysvetľuje Beáta Saal, dátová analytička poisťovne Dôvera.
Z údajov poisťovne vyplýva, že najčastejšie sa proti chrípke očkujú pacienti s fibriláciou predsiení (15,5 %), srdcovým zlyhávaním (14,6 %) a ischemickou chorobou srdca (14,5 %). O niečo nižšia je zaočkovanosť pacientov s chronickým zlyhávaním obličiek (12,0 %), chronickou obštrukčnou chorobou pľúc (11,9 %) a cukrovkou (11,4 %). Najmenej sa očkujú pacienti s astmou – zaočkovaných je len 8 %.
