Strieborné pramene na hlave môžu byť vonkajším prejavom zložitých obranných mechanizmov nášho tela proti rakovine. V článku portál The Conversation o tom prehovoril Justin Stebbing, profesor biomedicínskych vied z Anglia Ruskin University.
Opísal, že nová štúdia na myšiach odhalila pozoruhodné spôsoby, akými naše telo zvláda bunkové poškodenie – proces, ktorý je kľúčový tak pri starnutí, ako aj pri vzniku rakoviny. Pri starnutí postupné poškodzovanie buniek oslabuje a narúša ich funkciu. Pri rakovine môžu neopravované alebo chybné bunky spôsobiť abnormálny rast a tvorbu nádorov.
Čítajte viac Ženy majú navrch a muži smolu, tvrdí nový výskum. Cvičenie nie je rovnaké pre všetkých, toto pohlavie z neho benefituje viac a potrebuje ho menej
„Táto práca poukázala na prekvapivé spojenie medzi stratou pigmentu vo vlasoch a mechanizmami, ktoré môžu udržiavať smrteľné rakoviny na uzde,“ zdôraznil Stebbing.
V centre nového objavu stoja kmeňové bunky melanocytov. Tieto bunky sa nachádzajú hlboko vo vlasových folikuloch a slúžia ako zásobáreň melanocytov – buniek produkujúcich pigment, ktoré sú zodpovedné za farbu vlasov a pokožky. Za normálnych okolností kmeňové bunky melanocytov dopĺňajú tieto pigmentové bunky prostredníctvom cyklickej regenerácie – procesu charakterizovaného opakujúcimi sa fázami aktivity, odpočinku a obnovy v súlade s prirodzenými cyklami rastu a vypadávania vlasov. Tým sa zabezpečuje stabilný prísun pigmentu.
„Každý deň však naše bunky čelia útokom na vlastnú DNA zo zdrojov, ako sú ultrafialové žiarenie, chemická expozícia alebo dokonca náš vlastný metabolizmus. Toto bunkové poškodenie prispieva k starnutiu aj k riziku vzniku rakoviny – napríklad melanómu, typu rakoviny kože. Nová štúdia objasňuje, čo sa deje, keď kmeňové bunky melanocytov hlboko vo vlasovom folikule utrpia poškodenie DNA – najmä takzvané dvojvláknové zlomy,“ vysvetľuje ďalej profesor.
„Keď k tomu dôjde, kmeňové bunky melanocytov môžu prejsť procesom nazývaným seno-diferenciácia. V podstate to znamená, že kmeňové bunky sa nezvratne premenia na pigmentové bunky – a následne zmiznú zo zásoby kmeňových buniek, čo vedie k postupnému objaveniu sa šedín,“ dodáva.
Tento ochranný proces je prísne riadený vnútornými signálnymi dráhami, ktoré umožňujú bunkám komunikovať medzi sebou. Odstránením týchto zrelých buniek z populácie kmeňových buniek sa zabraňuje hromadeniu a možnému šíreniu genetických mutácií či zmien DNA, ktoré by mohli podporovať vznik rakoviny.
Čítajte viac Nie len srdce, ale aj mozog. Tuk na bruchu ohrozuje kognitívne zdravie žien, hrozí vyššie riziko demencie
„V istom zmysle je teda každý sivý vlas malým víťazstvom telesnej sebaobrany – bunka sa rozhodne „odísť“ skôr, než by riskovala zhubnú premenu,“ objasnil Stebbing.
To však nie je všetko. Nie každé poškodenie DNA spúšťa tento ochranný proces. V experimentoch vedci vystavili kmeňové bunky melanocytov u myší silným karcinogénnym chemikáliám a UV žiareniu. Pozoruhodne, za týchto stresových podmienok kmeňové bunky melanocytov úplne obišli proces seno-diferenciácie.
Namiesto toho signály z okolitých tkanív povzbudili poškodené bunky k sebaznovuzrodeniu a pokračovaniu v delení – napriek genetickému poškodeniu. To vytvorilo prostredie vhodné pre vznik melanómu.
„Výskum teda naznačuje, že osud kmeňových buniek melanocytov závisí od typu poškodenia, ktoré utrpia, aj od molekulárnych signálov v ich mikroprostredí. Stresory, ako chemikálie či UV svetlo, ktoré spôsobujú zlomy v DNA, zároveň spúšťajú seba-deštrukciu týchto buniek – čo je ten istý proces, ktorý vedie k šediveniu vlasov. No ak sa poškodené kmeňové bunky melanocytov dostanú pod vplyv rakovinových buniek, môžu prežiť – a stať sa „semenami“, z ktorých vyrastá melanóm. Vedci tento jav opisujú ako „antagonistické osudy“ – teda situáciu, keď tá istá populácia kmeňových buniek môže zvoliť dva úplne odlišné smery v závislosti od okolností,“ uvádza ďalej Stebbing.
Tieto zistenia zásadne menia pohľad na sivé vlasy a melanóm – nie ako na nesúvisiace javy, ale ako na dvojité výsledky prastarého zápasu tela medzi obnovou tkanív a prevenciou rakoviny. Šedivenie samo o sebe nie je ochranou pred rakovinou, ale vedľajším produktom ochranného procesu, ktorý odstraňuje potenciálne rizikové bunky.
Čítajte viac Krátkodobý zázrak alebo trvalá ochrana? Vedci odhalili pravdu o omega-3 mastných kyselinách - telo na ne rýchlo zabudne
„Naopak, keď tieto kontrolné mechanizmy zlyhajú alebo sú narušené karcinogénmi, dvere k zhubnému bujneniu sa otvárajú. Toto nové pochopenie môže tiež pomôcť vysvetliť, prečo je vznik rakoviny pravdepodobnejší s pribúdajúcim vekom,“ vysvetlil výskumník.
Ako dodal, tieto výsledky majú svoje hranice – väčšina dôkazov pochádza zo štúdií na myšiach. Stále je potrebný výskum na ľuďoch, aby sme pochopili, či naše kmeňové bunky melanocytov fungujú podobne. Biologické rozdiely medzi druhmi, ako aj zložitosť ľudskej genetiky a životného štýlu, znamenajú, že obraz o našich vlasoch a riziku rakoviny je oveľa zložitejší.
Napriek tomu tieto objavy otvárajú vzrušujúce možnosti pre výskum rakoviny aj starnutia, mieni expert. Ak pochopíme signály, ktoré vedú kmeňové bunky k diferenciácii alebo k rizikovému deleniu, možno raz dokážeme posilniť prirodzené obranné mechanizmy tela a znížiť riziko rakoviny v starobe.
„Príbeh sivých vlasov teda nie je len o márnivosti či o neodvratnom pochode času. Je to príbeh evolúcie, adaptácie a neustálej ostražitosti vnútorných strážcov nášho tela. Tie strieborné vlasy nám možno hovoria niečo hlboké: že v neustálom boji medzi starnutím a rakovinou sa niekedy oplatí obetovať bunku s pigmentom – pre dobro celého organizmu,“ uzavrel Stebbing.
