Vedci z University of Warwick (Spojené kráľovstvo) a Monash University (Austrália) oznámili objav silného nového antibiotika s názvom pre-metylenomycín C laktón, ktoré vykazuje až 100-násobne vyššiu účinnosť proti niektorým druhom baktérií odolných voči liekom v porovnaní s jeho predchodcom.
Táto látka nebola objavená priamym hľadaním nových liekov, ale počas skúmania toho, ako baktérie produkujú už známe antibiotikum metylénomycín A.
Vedci využili pôdnu baktériu Streptomyces coelicolor – dobre známeho producenta antibiotík, aby sledovali jej biosyntetickú dráhu. Zamerali sa na odstránenie určitých génov z génových klastrov, ktoré sa podieľajú na tvorbe metylénomycínu A, uvádza Live Science.
Počas tohto procesu tím izoloval dve doteraz neznáme molekuly. Jedna z nich – pre-metylenomycín C laktón – preukázala pozoruhodnú antibakteriálnu aktivitu.
V laboratórnych testoch proti viacerým kmeňom baktérií sa ukázalo, že na zabitie alebo zastavenie rastu týchto baktérií postačujú omnoho nižšie koncentrácie tejto zlúčeniny než pri samotnom metylénomycíne A, a preto vedci hovoria o „100-násobne vyššej aktivite“.
Zvlášť účinný sa ukázal proti nebezpečným patogénom, ako sú meticilín-rezistentný Staphylococcus aureus (MRSA), teda variant bežnej baktérie Staphylococcus aureus (zlatého stafylokoka), ktorá sa stala odolnou voči väčšine bežných antibiotík, vrátane penicilínov a cefalosporínov a taktiež vankomycín-rezistentný Enterococcus (VRE), konkrétne kmeň Enterococcus faecium.
Ide o baktérie, ktoré často infikujú hospitalizovaných pacientov a proti ktorým existuje čoraz menej dostupných liečebných možností.
Čítajte viac Kapitáni lietadiel o prehliadkach vlastného "podvozku". Išli by radšej k urológovi či urologičke?
Rovnako dôležitým zistením bolo, že počas 28 dní, keď vedci vystavovali baktériu Enterococcus faecium stále vyšším dávkam nového antibiotika, baktéria si naň nedokázala vytvoriť odolnosť. Inými slovami, aj po dlhodobom pôsobení lieku zostala naň rovnako citlivá.
To je veľmi povzbudivé, pretože väčšina baktérií si pri dlhšom kontakte s antibiotikami dokáže vytvoriť rezistenciu, teda schopnosť lieku odolávať, čo je dnes jeden z najväčších problémov modernej medicíny.
Tento objav je dôležitý z viacerých dôvodov. Predovšetkým ukazuje nový spôsob, ako hľadať antibiotiká. Vedci totiž nehľadali úplne nové molekuly, ale zamerali sa na látky, ktoré vznikajú ako medzistupne pri tvorbe už známych antibiotík.
Takéto medziprodukty si doteraz nikto veľmi nevšímal, pretože sa v prírode rýchlo menia na iné zlúčeniny, uvádza Science Alert.
Teraz sa však ukazuje, že práve medzi nimi sa môžu skrývať veľmi silné a účinné látky proti baktériám. Ako uviedol jeden z členov výskumného tímu, ide o úplne nový prístup v boji proti bakteriálnej rezistencii.
Čítajte viac Bežný liek z našich lekárničiek dokáže ochrániť srdce cukrovkárov. Môže znížiť riziko infarktu a mozgovej príhody
Zaujímavé je aj to, že tento objav pochádza z baktérie Streptomyces coelicolor, ktorú vedci poznajú a skúmajú už od 50. rokov minulého storočia. To dokazuje, že aj mikroorganizmy, o ktorých si myslíme, že ich už dôkladne poznáme, môžu pri použití moderných technológií odhaliť nové a prekvapivé látky.
Vedci sú však opatrní. Napriek veľkému potenciálu ide o zlúčeninu, ktorá zatiaľ nie je klinicky schváleným antibiotikom. Čaká ju ešte dlhá cesta: testovanie bezpečnosti u ľudí, potvrdenie stability a účinnosti v ľudskom organizme, detailné pochopenie mechanizmu účinku a výroba vo väčšom meradle.
Ako upozornil jeden z odborníkov, ktorí neboli zapojení do výskumu, to, že látka zabíja baktérie v laboratóriu, je iba prvým krokom na náročnej ceste vývoja liekov.
Tím zároveň pracuje na vývoji chemickej syntézy pre-metylenomycínu C laktónu, aby nebol závislý výlučne od mikrobiálnej produkcie. Tento prístup umožní vyrábať väčšie množstvá látky, testovať jej analógy (modifikované verzie molekuly) a skúmať, ako zmeny v štruktúre ovplyvňujú jej schopnosť viazať sa na cieľ a ničiť baktérie.
Z pohľadu globálneho zdravia prichádza táto inovácia v mimoriadne vhodnom čase. Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) opakovane varuje, že vývoj nových antibiotík je nebezpečne pomalý a že rastúci počet baktérií odolných voči liekom predstavuje globálnu krízu.
