Keď ľudia začnú liečbu liekom Ozempic, alebo podobnými liekmi z tejto skupiny, väčšinou očakávajú zníženú chuť do jedla, postupný úbytok hmotnosti alebo lepšiu kontrolu hladiny cukru v krvi. No čoraz viac pacientov hlási prekvapujúcu zmenu.
Mäso im prestáva chutiť, vyprážané jedlá im pripadajú ťažké a aj obľúbené pokrmy strácajú svoju príťažlivosť, uvádza Live Science.
Čo hovoria pacienti?
Podľa článku portálu Live Science mnohí užívatelia Ozempicu a iných liekov z triedy agonistov receptorov GLP-1 (glukagónu podobného peptidu-1) tvrdia, že ich prestali lákať slané, tučné či živočíšne jedlá.
Jedna novinárka opísala, že po začatí liečby jej kuracie mäso a ďalšie bielkoviny zrazu „chutili príliš ako hospodárske zviera, z ktorého pochádzajú“.
Na internetových fórach a v menších prieskumoch sa táto zmena opisuje veľmi výrazne. Mäso, ktoré kedysi lákalo, sa stalo odpudivým. Vyprážané či spracované jedlá pôsobia ťažko a nechutne.
Čo ukazuje výskum?
Vedci sa začínajú zaoberať tým, prečo a ako tieto zmeny vznikajú. Štúdia publikovaná v časopise Food Quality and Preference ukázala, že ľudia užívajúci lieky GLP-1 sami uvádzali nižšiu spotrebu spracovaných potravín, bielej múky, sladkých nápojov a najmä hovädzieho mäsa.
Respondenti tiež prijímali približne o 700 kalórií denne menej než pred liečbou.
Klasickým vysvetlením je pocit sýtosti. Lieky typu GLP-1 napodobňujú prirodzený črevný hormón, ktorý mozgu signalizuje, že sme najedení. Spomaľujú vyprázdňovanie žalúdka a tlmia hlad.
Ak sa človek nasýti už po pár sústach, veľký kus mäsa či mastný rezeň sa mu môže jednoducho zdať príliš ťažký alebo nechutný.
Mnohí odborníci však upozorňujú, že nejde len o efekt plnosti. Niektoré štúdie naznačujú, že receptory GLP-1 sa nachádzajú aj v ľudských chuťových bunkách, čo poukazuje na to, že lieky môžu priamo ovplyvňovať vnímanie chuti alebo centrá odmeňovania v mozgu.
Malý výskum so semaglutidom ukázal, že účastníci mali zmenenú citlivosť na chute, nielen na sladké, ale aj na slané, horké, kyslé.
Čo zatiaľ nevieme?
Tento jav zatiaľ nie je presne zmeraný. Väčšina údajov pochádza zo subjektívnych výpovedí, online príspevkov či malých štúdií a príčinná súvislosť zostáva nejasná. Mení liek priamo chuť? Alebo ide len o dôsledok menšieho príjmu potravy, chudnutia a celkovej zmeny stravovania?
Odborníci upozorňujú, že odpor k mäsu či vyprážaným jedlám zatiaľ nemožno považovať za oficiálne uvedený vedľajší účinok v príbalovom letáku.
Skúsenosti sú navyše veľmi rozdielne. Niektorí užívatelia si svoje obľúbené slané jedlá vychutnávajú ďalej, iní hovoria o prudkom odpore. Ako to opísala jedna pacientka: „Už to jednoducho nechutilo správne.“
Pre ľudí užívajúcich Ozempic a ďalšie lieky GLP-1 môžu mať tieto zmeny v chutiach významné dôsledky. Na jednej strane obmedzenie konzumácie kalorických jedál, ako sú vyprážané pokrmy a tučné mäso, môže podporiť chudnutie a zlepšiť metabolizmus.
Na druhej strane však nečakané averzie môžu narušiť stravovacie návyky, rodinné rituály alebo samotnú radosť z jedla.
Z pohľadu verejného zdravia a potravinového trhu môžu tieto trendy ovplyvniť aj produkciu potravín. Niektoré analýzy naznačujú, že s rastúcim počtom užívateľov GLP-1 liekov môže dopyt po spracovaných a mastných živočíšnych produktoch klesať, zatiaľ čo rastlinné a prirodzenejšie jedlá získavajú na popularite.
Čo by mali vedieť pacienti a lekári?
Ak si pacient na Ozempicu všimne náhly odpor k mäsu, vyprážaným alebo iným druhom jedál, mal by to prekonzultovať so svojím lekárom. Môže ísť o neškodný vedľajší účinok, ale aj o signál iných zmien, napríklad nedostatku živín či tráviacich problémov.
- Nutriční špecialisti by mali pacientom pomôcť udržať dostatočný príjem bielkovín a živín, ak sa ich bežné potraviny stanú nechutnými.
- Pacienti by nemali liečbu prerušovať len preto, že sa im zmenila chuť. Dôležité je sledovať celkový príjem, hmotnosť a kvalitu života.
- Potrebný je ďalší výskum. Veľké štúdie by mohli presne určiť, ako častý je tento jav, ako dlho trvá a či mizne po vysadení lieku.