V článku pre The Conversation na to upozornili odborníci z Kodanskej univerzity, docent a vedúci výskumnej skupiny Christoffer Clemmensen a Valdemar Brimnes Ingemann Johansen, doktorand na Fakulte zdravotníckych a lekárskych vied.
Ako to teda je? Experti hovoria, že sa musíme najskôr vrátiť o niekoľko stotisíc rokov späť a pozrieť sa na našich predkov – práve im vraj môžeme „poďakovať“ za problémy, ktoré dnes máme s chudnutím.
„Pre našich dávnych predkov bol telesný tuk otázkou prežitia: príliš málo znamenalo riziko hladovania, príliš veľa mohlo spomaliť pohyb. Ľudské telo sa preto v priebehu času stalo mimoriadne dobrým v ochrane svojich energetických zásob pomocou komplexných biologických obranných mechanizmov zakódovaných v mozgu. No v dnešnom svete, kde je jedlo všade a pohyb je voliteľný, tie isté systémy, ktoré nám kedysi pomáhali prežiť neistotu, dnes sťažujú chudnutie,“ opisujú Clemmensen a Johansen.
Priblížili, že naše telo reaguje na chudnutie ako na hrozbu prežitia. Hormóny hladu stúpajú, chute na jedlo sa zintenzívnia a energetický výdaj klesá.
„Tieto adaptácie vznikli na optimalizáciu ukladania a využívania energie v prostredí s kolísavou dostupnosťou potravy. No dnes, keď máme jednoduchý prístup k lacnému, kaloricky bohatému „junk foodu“ a vedie nás sedavý životný štýl, tie isté mechanizmy, ktoré kedysi pomáhali, nám môžu narobiť problémy,“ zdôrazňujú ďalej.
„Ako ukazuje náš nedávny výskum, aj mozog má silné mechanizmy na obranu telesnej hmotnosti – a dokáže si akoby „pamätať“, aká tá hmotnosť bola. Pre starovekých ľudí to znamenalo, že ak počas ťažkých období schudli, telo im dokázalo pomôcť „získať späť“ zvyčajnú hmotnosť, keď sa situácia zlepšila,“ podčiarkli Clemmensen a Johansen.
Pre moderného človeka to však znamená, že mozog a telo si pamätajú aj nadbytočnú hmotnosť, akoby od nej záviselo naše prežitie. Inými slovami, ak bolo telo raz ťažšie, mozog začne túto vyššiu hmotnosť považovať za nový normál – úroveň, ktorú sa cíti povinný brániť.
Táto schopnosť „pamätať“ si predchádzajúcu vyššiu hmotnosť pomáha vysvetliť, prečo toľko ľudí po diéte opäť priberie. Ako však ukazuje veda, tento návrat hmotnosti nie je výsledkom nedostatku disciplíny, ale toho, že naša biológia robí presne to, na čo bola vyvinutá: brániť sa proti úbytku hmotnosti.
V súčasnosti sú veľmi populárne aj lieky na chudnutie ako Wegovy a Mounjaro. Napodobňujú črevné hormóny, ktoré mozgu signalizujú, že má znížiť apetít.
Odborníci varujú, že tieto prípravky nie sú „všeliek“ na neželanú váhu. „Nie každý však na tieto lieky dobre reaguje. U niektorých sú vedľajšie účinky nepríjemné, u iných lieky vôbec nevedú k úbytku hmotnosti. A často, keď sa liečba ukončí, biológia si znovu presadí svoje – a stratená hmotnosť sa vráti,“ opisujú.
Podčiarkujú však, že podľa výskumov nie je dobré zdravie to isté ako „dobrá hmotnosť“. Cvičenie, spánok, vyvážená strava a duševná pohoda môžu zlepšiť kardiometabolické zdravie, aj keď číslo na váhe sa takmer nepohne.
Celosvetovú epidémiu obezity však netreba podceňovať – ide o obrovský problém pre verejné zdravie. Podľa WHO bol v roku 2022 jeden z ôsmich dospelých ľudí na svete obézny. Od roku 1990 sa výskyt obezity u dospelých zdvojnásobil, u adolescentov až zštvornásobil. Obezita vedie k rôznym chorobám, najčastejšími sú kardiovaskulárne ochorenia, diabetes, rakovina, neurologické aj chronické respiračné choroby.
Kľúčovým preto nie je náhodné naháňanie kíl, zdravej váhe je dobré venovať sa už od detstva. „Výskumy napríklad ukázali, že to, čo jedia rodičia, ako sa dojčatá kŕmia a aké majú deti v ranom veku návyky, môže ovplyvniť, ako mozog reguluje apetít a ukladanie tuku na dlhé roky,“ upozorňujú Clemmensen a Johansen.
Radia však aj to, čo robiť, ak sa snažíte schudnúť: prestaňte sa sústrediť na drastické diéty a zamerajte sa skôr na udržateľné návyky, ktoré podporujú celkové zdravie – zdravie srdca či hladinu cukru v krvi môže vylepšiť aj obyčajná chôdza. Samozrejmosťou by mal byť aj dostatok spánku, ktorý pomáha regulovať apetít.
„Podstatné však je, že obezita nie je osobné zlyhanie, ale biologický stav formovaný naším mozgom, génmi a prostredím, v ktorom žijeme. Dobrou správou je, že pokroky v neurovede a farmakológii ponúkajú nové možnosti liečby, zatiaľ čo preventívne stratégie môžu zlepšiť vyhliadky budúcich generácií. Takže ak ste mali problém schudnúť a udržať si váhu, vedzte, že v tom nie ste sami a nie je to vaša vina. Mozog je silný protivník. No vďaka vede, medicíne a inteligentným politikám začíname meniť pravidlá hry,“ uzavreli Clemmensen a Johansen.