V súčasnosti neexistujú žiadne liečby, ktoré by vedeli uspokojivo obnoviť stratenú vizuálnu funkciu pri hemianopsii. Väčšina dostupných možností sa zameriava na učenie pacientov, ako sa prispôsobiť strate zraku, skôr než na jeho obnovu. Aby sa dosiahol určitý stupeň zlepšenia, vyžaduje sa niekoľkomesačný intenzívny neurorehabilitačný tréning, ktorý prináša nanajvýš mierne zlepšenie.
Výzva spočíva v tom, ako mozog koordinuje aktivitu medzi zrakovými oblasťami, napríklad medzi primárnou zrakovou kôrou a medio-temporálnou oblasťou (sekundárnou zrakovou kôrou). Táto interakcia je zodpovedná za detekciu pohybu. Tieto oblasti bežne fungujú koordinovane a vymieňajú si informácie prostredníctvom presného časovania elektrických rytmov mozgu, známych ako oscilácie. Mozgová príhoda však môže túto komunikáciu narušiť.
Štúdie naznačili, že zameranie týchto oscilácií pomocou externej neinvazívnej stimulácie mozgu by mohlo pomôcť obnoviť narušenú, nesynchronizovanú komunikáciu medzi oblasťami, zlepšiť výkon a podporiť vizuálne zotavenie.
V tomto duchu výskumníci pod vedením Friedhelma Hummela z Inštitútu Neuro-X na EPFL otestovali nový spôsob liečby, ktorý kombinuje vizuálny tréning s multifokálnou neinvazívnou stimuláciou mozgu, aby znovu zosúladil mozgovú komunikáciu a zlepšil obnovu zraku pri hemianopsii.
V tejto pilotnej, placebom kontrolovanej, dvojito zaslepenej klinickej štúdii prvá autorka Estelle Raffin a jej kolegovia ukázali, že tento nový prístup môže významne zvýšiť obnovu vizuálnych funkcií u pacientov po mozgovej príhode — dokonca aj u tých s dlhodobými problémami so zrakom.
„[Toto je] jeden z našich vzrušujúcich klinických projektov, v ktorom sme aplikovali inovatívnu liečebnú stratégiu založenú na zosúladenej bifokálnej neinvazívnej stimulácii mozgu zrakového systému, inšpirovanú fyziologickým fungovaním mozgu, aby sme zlepšili vizuálne funkcie u pacientov s hemianopsiou,“ hovorí Hummel. „Navyše sme identifikovali faktory spojené s odpoveďou na liečbu, potenciálne biomarkery na stratifikáciu pacientov.“
Do štúdie bolo zaradených 16 pacientov s hemianopsiou po mozgovej príhode. Účastníci trénovali úlohu detekcie pohybu navrhnutú tak, aby stimulovala okraj ich slepého zorného poľa. Zároveň dostávali typ stimulácie mozgu nazývaný krížovo-frekvenčná transkraniálna striedavá prúdová stimulácia (cf-tACS), ktorá využíva nízko intenzívne elektrické prúdy na moduláciu mozgových oscilácií, ich zosúladenie a podporu kognitívnych funkcií.
V tejto štúdii bola cf-tACS použitá na synchronizáciu oscilácií medzi primárnou zrakovou kôrou a medio-temporálnou oblasťou. Výskumníci aplikovali elektrické signály na rôznych frekvenciách do týchto dvoch oblastí spôsobom, ktorý napodobňuje prirodzený komunikačný vzorec mozgu.
Konkrétne použili takzvanú forward-pattern cf-tACS, ktorá privádza nízkofrekvenčné alfa vlny do primárnej zrakovej kôry a vysokofrekvenčné gama vlny do oblasti citlivej na pohyb. Tento prístup odráža typický „zdola nahor“ tok informácií počas vizuálneho spracovania a pomáha znovu nadviazať narušenú komunikáciu po mozgovej príhode.
Pacienti, ktorí dostávali forward-pattern cf-tACS, zaznamenali výrazne väčšie zlepšenie vnímania pohybu ako tí, ktorí dostali reverzný kontrolný vzor. Pacienti zaznamenali merateľné rozšírenie svojich zorných polí, najmä v oblastiach, ktoré boli cieľom tréningu. Niektorí dokonca hlásili zlepšenia v reálnom živote, napríklad jeden z nich bol „schopný vidieť pravú ruku svojej manželky, keď sedí na sedadle spolujazdca, keď ona šoféruje“, čo pred liečbou cf-tACS nebolo možné.
Zobrazovanie mozgu a EEG potvrdili, že liečba obnovila komunikáciu medzi primárnou zrakovou kôrou a medio-temporálnou oblasťou. EEG ukázalo lepšiu synchronizáciu medzi týmito oblasťami a mozgové skeny potvrdili zvýšenú aktivitu v medio-temporálnej oblasti po stimulácii. Najsilnejšie zlepšenia sa zaznamenali u pacientov, ktorých dráhy medzi zrakovou kôrou a medio-temporálnou oblasťou boli stále čiastočne zachované, čo naznačuje, že aj čiastočné zachovanie týchto obvodov môže podporiť zotavenie.
Táto štúdia ukazuje, že zacielenie na špecifické mozgové okruhy pomocou synchronizovanej, fyziológiou inšpirovanej stimulácie môže zosilniť účinky vizuálneho tréningu. Ak sa výsledky potvrdia vo väčších štúdiách, tento prístup by mohol ponúknuť rýchlejšiu a dostupnejšiu terapiu pre pacientov po mozgovej príhode, ktorí trpia hemianopsiou.
Podľa Národného centra zdravotníckych informácií postihla mozgová príhoda minulý rok na Slovensku 11 605 ľudí. Mŕtvicou sú o niečo viac ohrození muži (55 %), riziková je najmä veková skupina 65 až 74 rokov a následne kategória 46– až 64-ročných.
A hoci sa podľa dostupných údajov v poskytovaní akútnej zdravotnej starostlivosti aj v sekundárnej prevencii cievnej mozgovej príhody Slovensko radí medzi popredné európske krajiny, stále však zaostávame v následnej starostlivosti, najmä v rehabilitácii pacientov po mŕtvici.
Medzi najčastejšie rizikové faktory cievnej mozgovej príhody patria neadekvátne liečený alebo neliečený vysoký krvný tlak, porucha srdcového rytmu – tzv. fibrilácia predsiení, vysoká hladina cholesterolu, ale aj fajčenie, obezita, diabetes či nízka fyzická aktivita.