Teenageri po celom svete „vytáčajú“ dospelých tým, keď si nasadia slúchadlá. Paradoxne práve tento zvyk – pustiť si hudbu a zvýšiť hlasitosť – nemusí byť tak bezduchou zábavou, ako si rodičia myslia.
Podľa najnovšieho vedeckého výskumu môže počúvanie hudby dokonca pomáhať chrániť náš mozog pred vážnymi problémami, ako je demencia.
Nová veľká štúdia Monash University v Austrálii, ktorú nedávno zhrnul portál ScienceAlert, zistila, že medzi 10 893 Austrálčanmi vo veku 70+ rokov, ktorí žili samostatne a na začiatku výskumu nemali žiadne známky demencie, mali tí, ktorí uviedli, že stále počúvajú hudbu, o 39 percent nižšie riziko vzniku demencie v porovnaní s tými, ktorí hudbu „nikdy“ nepočúvali, alebo ju počúvali len zriedka či občas.
Navyše mali o 17 percent nižšiu pravdepodobnosť vzniku miernych kognitívnych porúch a dosahovali lepšie výsledky v testoch všeobecnej kognície a epizodickej pamäti.
Zaujímavé je, že prínos sa netýkal len pasívneho počúvania. Ľudia, ktorí nielen počúvali, ale aj hrali na hudobný nástroj, zaznamenali podobný ochranný efekt (o 33 percent nižšie riziko demencie a o 22 percent nižšie riziko kognitívnych porúch). Najsilnejší účinok však stále vykazovala skupina, ktorá „hudbu počúvala vždy“.
Autori upozorňujú, že z pozorovacích dát nemožno jednoznačne dokázať príčinnú súvislosť, no výsledky sú veľmi presvedčivé.
Čítajte viac Lokálne potraviny sú vždy lepšie? Vedci hovoria, že je to mýtus. Vieme, kedy dovoz vyhráva nad domácim produktom
Prečo by sme teda mali obľúbený návyk našich tínedžerov, akým je vypnúť svet a zapnúť playlist začať vnímať inak?
Vedci ponúkajú minimálne tri pravdepodobné mechanizmy:
1. Aktivácia mozgových oblastí. Počúvanie hudby aktivuje súčasne rozsiahle časti mozgu – sluchové spracovanie, emócie, pamäť, motorické oblasti (napríklad keď si podvedome podupkávame nohou) aj odmeňovacie dráhy.
Ako hovorí jeden z výskumníkov, počúvanie hudby aktivuje širokú škálu oblastí naprieč vaším mozgom. Okrem toho to poskytuje aj kognitivnú stimuláciu, ktorá môže pomôcť znížiť riziko demencie.
2. Budovanie kognitívnej rezervy. Výskum starnutia ukazuje, že tzv. kognitívna rezerva, teda odolnosť mozgu voči poškodeniu či úbytku funkcií, sa posilňuje komplexnými a rôznorodými duševnými aktivitami. Počúvanie hudby (najmä v kombinácii s jej hraním) môže túto rezervu obohacovať.
Štúdia zaznamenala silnejšie účinky u ľudí s vyšším vzdelaním (16+ rokov) než u tých s nižším (12–15 rokov). To naznačuje, že ochranný efekt môže závisieť aj od predchádzajúceho stavu mozgu či vzdelania.
3. Pamäť, emócie a zdravie sluchu. Dôležitým faktorom je aj to, že strata sluchu je známym rizikovým faktorom demencie.
Pravidelné počúvanie hudby môže pomáhať udržiavať sluchový systém aktívny a stimulovaný. Navyše, emocionálna a autobiografická sila hudby, obľúbená pesnička z mladosti či melódia, ktorá vyvolá spomienku, môže pomáhať udržiavať prepojenia medzi pamäťovými a emočnými centrami v mozgu.
Tento princíp podporuje aj koncept „hudbou vyvolanej autobiografickej pamäti“.
Čítajte viac „Prírodný Ozempic“ existuje. Odborníci odhalili jednoduchý trik, ktorý môže mať podobné účinky ako ospevované liečivo
Čo to znamená v praxi?
- Mali by sme prehodnotiť, ako sa pozeráme na počúvanie hudby. Nie je to len rozptýlenie. Pre seniorov môže ísť dokonca o jednoduchú a lacnú aktivitu na podporu zdravia mozgu.
- Podporovať tínedžerov v počúvaní hudby (samozrejme s mierou) nemusí byť len o nálade či zábave, ale aj o dlhodobom zdraví mozgu.
- Pre starších ľudí môže byť aktívny vzťah k hudbe spôsobom, ako spomaliť úpadok kognície.
Počúvanie hudby však nenahrádza iné zdravé návyky, akými sú pohyb, pestrá strava, sociálny kontakt či ochrana sluchu.
Je dôležité zdôrazniť aj obmedzenia. Monashská štúdia nemôže dokázať, že hudba priamo spôsobuje nižšie riziko demencie. Úlohu môžu zohrávať aj iné faktory (napríklad že milovníci hudby sú spoločenskejší alebo celkovo zdravší).
Navyše výskum začínal u ľudí vo veku 70+, takže nie je jasné, či má rovnaký efekt aj počúvanie v mladosti.
