Hovorí o tom štúdia publikovaná koncom novembra v časopise Trends in Biotechnology. Jej autormi sú vedci z University of Reading a Technickej univerzity v Dánsku.
Testovali, či by sa technológia mRNA mohla využiť na ochranu pred poškodením spôsobeným jedom hada Bothrops asper, ktorý sa vyskytuje v Strednej a Južnej Amerike. Jed tohto hada ničí svalové tkanivo a obetiam často spôsobuje trvalé zdravotné následky aj po štandardnej liečbe.
Výskumný tím zabalil špecifické mRNA molekuly do drobných tukových častíc, ktoré po injekčnom podaní do svalu naučia bunky vytvárať ochranné protilátky a tak zabrániť poškodeniu jedom. Liečba by mohla výrazne obmedziť zranenia a následky spôsobené uštipnutím hadom, ktoré si každoročne na celom svete vyžiada približne 140 000 obetí a spôsobí 400 000 trvalých postihnutí.
„Po prvý raz sme ukázali, že technológia mRNA môže chrániť svalové tkanivo pred poškodením spôsobeným hadím jedom. To otvára úplne nové možnosti liečby uštipnutí hadom, najmä lokálnych poranení, s ktorými si súčasné antiséra nedokážu dobre poradiť,“ povedal profesor Sakthi Vaiyapuri, hlavný autor štúdie z University of Reading.
„Túto liečbu sme testovali na hadom jede, ale táto technológia môže byť ešte užitočnejšia pri iných ochoreniach, pri ktorých toxíny spôsobujú poškodenie postupne. Napríklad by mohla pomôcť blokovať škodlivé toxíny produkované baktériami počas infekcií,“ dodal profesor z Technickej univerzity v Dánsku Andreas Laustsen, ktorý štúdiu spoluviedol.
Súčasné antisérum účinne pôsobí proti toxínom v krvnom obehu, no má problém dostať sa do poškodeného svalového tkaniva okolo miesta uštipnutia. V laboratórnych testoch na ľudských svalových bunkách nová liečba znížila poškodenie spôsobené jednak jednotlivým toxínom, ako aj celkovým jedom. Ochranné protilátky sa objavili 12–24 hodín po injekcii mRNA. U myší jediná dávka mRNA chránila svalové tkanivo pred poranením spôsobeným toxínom, ak bola podaná 48 hodín pred vystavením jedu.
Liečba znížila kľúčové ukazovatele poškodenia svalov. Myši, ktoré dostali mRNA liečbu pred vystavením toxínu, mali nižšie hladiny enzýmov, ako sú kreatínkináza a laktátdehydrogenáza, ktoré sa uvoľňujú pri poranení svalov. Liečba tiež zachovala zdravú štruktúru svalov.
Vedci tvrdia, že ich prístup by mohol fungovať spolu s tradičnými antisérami. Štandardná liečba neutralizuje toxíny v krvi, zatiaľ čo protilátky dodané pomocou mRNA by mohli chrániť lokálne tkanivá, ku ktorým sa antisérum nedostane, a zároveň neutralizovať toxíny v krvnom obehu.
Výskumný tím uvádza, že predtým, ako by nová liečba mohla pomôcť pacientom, zostáva vyriešiť viacero výziev. Protilátky sa vytvárajú niekoľko hodín a liečba zatiaľ cieli iba na jeden toxín. Budúce verzie budú musieť chrániť pred viacerými zložkami jedu. Ukladanie lieku v odľahlých oblastiach bez chladenia je tiež problém.
„Teraz musíme tento prístup rozšíriť tak, aby cielil na viaceré toxíny hadieho jedu, vyriešiť problémy so skladovaním v vidieckych oblastiach a zabezpečiť rýchlejšiu tvorbu protilátok v tkanivách. Potenciál znížiť počet postihnutí medzi obeťami uštipnutia hadom je značný,“ uzavrel profesor Vaiyapuri
Tím plánuje vyvíjať liečby zamerané na ďalšie toxíny a testovať, či tento prístup funguje aj v prípade, keď sa podá po uštipnutí.