Klinická štúdia vedená inštitútom Garvan zistila, že používanie bežného a lacného lieku na diabetes 2. typu znižuje potrebu inzulínu pri diabete 1. typu, čo otvára dvere k lepšiemu manažmentu tohto ochorenia.
Tieto prekvapujúce zistenia publikované v Nature Communications, by mohli zlepšiť spôsob, akým lekári manažujú diabetes 1. typu, a zmierniť významnú záťaž, ktorej čelia ľudia spoliehajúci sa výlučne na inzulín.
Roky lekári predpisovali metformín, starý, ale bežný liek na diabetes 2. typu, na liečbu inzulínovej rezistencie pri diabete 1. typu – najmä na základe anekdotických dôkazov. Teraz klinická štúdia vedená Garvanovým inštitútom lekárskeho výskumu zistila, že metformín síce neodstraňuje inzulínovú rezistenciu pri diabete 1. typu, ale znižuje množstvo inzulínu potrebné na udržanie hladiny cukru v krvi v ideálnom rozmedzí.
Cukrovka nie je ani na Slovensku raritnou diagnózou, ku koncu roka 2024 bolo podľa Národného centra zdravotníckych informácií (NCZI) v diabetologických ambulanciách sledovaných 348 362 osôb. Najviac – 90,9 % – bolo pacientov s diabetes mellitus 2. typu, diabetes mellitus 1. typu bol diagnostikovaný u 7,6 % pacientov.
NCZI vysvetľuje, že cukrovka 1. typu je autoimunitné ochorenie a pacient je do konca života závislý od injekčnej aplikácie inzulínu. Najčastejšie sa diagnostikuje už v detstve alebo v mladosti. Cukrovka 2. typu súvisí predovšetkým so životným štýlom a je zväčša diagnostikovaná v dospelosti. Faktory, ktoré prispievajú k vzniku cukrovky 2. typu sú rôzne – genetika, nadváha či nedostatok pohybu.
Manažovať hladinu cukru pomocou inzulínu nie je jednoduché — odhaduje sa, že ľudia s diabetom 1. typu musia urobiť až 180 dodatočných rozhodnutí denne súvisiacich s jeho riadením.
U niektorých ľudí môže dlhodobé používanie inzulínu viesť k inzulínovej rezistencii, keď bunky prestávajú na inzulín účinne reagovať. To znamená, že človek potrebuje stále väčšie dávky inzulínu, aby udržal hladinu cukru pod kontrolou.
„Inzulínová rezistencia je rastúcim problémom pri diabete 1. typu. Nielenže sťažuje reguláciu hladiny cukru v krvi, ale je aj podceňovaným rizikovým faktorom srdcových ochorení, ktoré patria medzi najčastejšie príčiny zdravotných komplikácií a úmrtí u ľudí s diabetom 1. typu,“ hovorí endokrinologička a spoluvedúca štúdie Jennifer Snaith.
Aby to tím riešil, skupina vedená Dr. Snaith a profesorom Jerrym Greenfieldom uskutočnila prvú randomizovanú kontrolovanú štúdiu u dospelých, ktorá testovala, či metformín — lacný perorálny liek bežne používaný na znižovanie inzulínovej rezistencie pri diabete 2. typu — môže mať rovnaký účinok aj pri diabete 1. typu. Odhaduje sa, že tento liek sa v Austrálii používa mimo schválenia až u 13 000 ľudí s diabetom 1. typu, avšak jeho presný mechanizmus účinku nebol jasný.
„Randomizovali sme 40 dospelých s dlhodobým diabetom 1. typu, aby počas šiestich mesiacov užívali buď metformín, alebo placebo. Následne sme sledovali, či sa ich inzulínová rezistencia zmenila, a to pomocou sofistikovanej techniky nazývanej clampová štúdia, ktorá nám umožňuje mapovať inzulínovú rezistenciu v rôznych častiach tela,“ vysvetľuje profesor Greenfield.
Prekvapivý výsledok spochybňuje dlhodobé predpoklady o účinku metformínu
Nečakane tím zistil, že metformín neviedol k zlepšeniu inzulínovej rezistencie ani k zmenám hladín cukru v krvi. To naznačuje, že na rozdiel od diabetu 2. typu metformín pri diabete 1. typu nefunguje redukciou inzulínovej rezistencie. Avšak metformín znížil množstvo inzulínu potrebné na udržanie stabilnej hladiny cukru v krvi.
„Hoci sme nezistili zmeny v inzulínovej rezistencii, ukázalo sa, že ľudia užívajúci metformín používali približne o 12 % menej inzulínu než tí, ktorí užívali placebo. Toto je dôležitý výsledok. Inzulín je síce život zachraňujúca, ale stará a fyzicky aj psychicky zaťažujúca liečba. Pre mnohých ľudí s diabetom 1. typu je preto zníženie potrebného množstva inzulínu veľkou prioritou. Ukázali sme, že veľmi lacný, dostupný liek môže tento cieľ splniť — čo je nesmierne vzrušujúce,“ hovorí Snaith.
Tím teraz skúma, ako môže metformín znižovať potrebu inzulínu u ľudí s diabetom 1. typu.
„Metformín je dostupný v rôznych formách už približne 100 rokov, no jeho presný mechanizmus účinku zostáva neznámy. Očakávali by sme, že zníženie dávok inzulínu, ktoré sme pozorovali, súvisí so zvýšenou citlivosťou tela na inzulín — teda s nižšou inzulínovou rezistenciou. No ukázali sme, že to tak nie je. Našou prioritou je teraz zistiť, ako metformín tento efekt dosahuje," vysvetľuje Greenfield.
„Rastú dôkazy, že metformín môže pôsobiť v črevách. Preto teraz skúmame, ako metformín mení črevnú flóru — mikrobiom — u ľudí s diabetom 1. typu. Toto sa pri diabete 1. typu ešte neskúmalo. Dúfame, že nám to poskytne vodítka k mechanizmu účinku metformínu, aby sa mohol širšie využívať pri manažmente diabetu 1. typu,“ dodáva Snaith.