Ak si myslíte, že všetko, čo vložíte do chladničky, je automaticky „bezpečné“, mikrobiológovia pre vás nemajú dobré správy.
Nové výskumy domácich chladničiek ukazujú, že sa môžu správať ako spomalené Petriho misky, najmä vtedy, keď sa určité potraviny skladujú spolu nesprávnym spôsobom.
Najväčšia problémová kombinácia?
Surové mäso alebo ryby umiestnené nad potravinami pripravenými na konzumáciu. Keď šťavy z mäsa kvapnú na šalát, zvyšky jedál či dezerty, môžu preniesť patogény, ako sú Salmonella, E. coli či Listeria, priamo na jedlo, ktoré sa už nebude tepelne upravovať.
Najnovšie modely hodnotenia rizík potvrdzujú, že tento „kuchynský krížový prenos“ je jednou z hlavných ciest vzniku domácich potravinových nákaz. Verejné zdravotnícke agentúry preto opakujú rovnaké odporúčanie: surové mäso, hydina, morské plody a vajcia patria do uzavretých nádob na spodnú policu, ďaleko od jedál, ktoré sa jedia za studena.
Zásuvka na zeleninu paradoxne patrí medzi najrizikovejšie miesta v celej chladničke. V štúdiách NSF International sa ukázalo, že zásuvky na zeleninu patria medzi najšpinavšie plochy v kuchyni, našli sa v nich baktérie ako Salmonella a Listeria.
Keď sa v tej istej zásuvke ocitne nebalená listová zelenina, neumyté koreňové plodiny, špinavé bylinky či otvorené balenia mäsa, riziko bakteriálneho prenosu sa dramaticky zvyšuje.
Čítajte viac Zatočte s nádchou touto starodávnou metódou. Je to jednoduché, lacné a za pravdu jej dáva aj veda
Ďalší nenápadný problém súvisí s tým, ako spolu „dýchajú“ ovocie a zelenina. Niektoré druhy, najmä jablká, hrušky, banány alebo avokádo, uvoľňujú vysoké množstvo etylénu, hormónu, ktorý zrýchľuje zrenie.
Štúdie ukazujú, že ak sa skladujú spolu s potravinami citlivými na etylén (listová zelenina, brokolica, kapusta, uhorky, bobuľové ovocie), tie sa kazia rýchlejšie a môžu sa rýchlejšie stať živnou pôdou pre plesne a baktérie.
Typické rizikové dvojice sú preto: jablká pri hlávkovom šaláte, banány pri jahodách či miska hrozna vedľa otvoreného špenátu. Na papieri to môže vyzerať ako „len“ zrýchlená strata kvality, no v skutočnosti vlhký a vädnúci povrch rastlín vytvára ideálne podmienky pre množenie mikróbov.
Pozornosť si zaslúžia aj potraviny nesúce alergény. Otvorená nádoba s orechovým maslom nad jedlom určeným pre dieťa s alergiou na orechy alebo drobky syra padajúce na jedlo bez mliečnych zložiek môžu vyvolať nečakané alergické reakcie.
Odborníci preto odporúčajú skladovať alergénne potraviny v uzavretých obaloch, ideálne na samostatnej polici, aby sa ich častice nešírili po celej chladničke.
Čítajte viac KVÍZ: Upír by mal plný počet bodov, dokážete to aj vy? Otestujte si svoje vedomosti o krvi
Svoju dôležitú úlohu zohráva aj teplota. Analýzy domácností ukazujú, že veľká časť chladničiek funguje nad hranicou 4 °C, pri tejto teplote sa baktérie už môžu výrazne rýchlejšie množiť.
Ak sa k tomu ešte pridajú rizikové kombinácie potravín – teplé zvyšky uložené vedľa surového mäsa či otvorené mliečne výrobky pri aromatických syroch alebo údeninách – vzniká ideálne prostredie pre mikróby aj nechcené pachy.
Čo teda robiť? Najnovšie odporúčania odborníkov sú jednoduché:
- surové mäso, hydinu a ryby ukladať do uzavretých nádob na spodnú policu,
- šaláty, hotové jedlá a dezerty držať vyššie, mimo dosahu štiav,
- ovocie a zeleninu triediť podľa citlivosti na etylén – „urýchľovače“ zvlášť, citlivé druhy zvlášť,
- alergénne potraviny skladovať v uzavretých obaloch,
- chladničku pravidelne čistiť a udržiavať pri teplote približne 2–4 °C.
Chladnička sama osebe nie je ani hrdina, ani zloduch. To, či bude strážcom zdravia alebo tichým pomocníkom baktérií, závisí od toho, čo a ako v nej ukladáme. A niektoré potraviny by v tomto „spolubývaní“ určite nikdy nemali byť susedmi.
