Podľahli ste aj vy trendu tetovania? Nie ste v tom sami. Podľa dostupných dát má celosvetovo tetovanie zhruba 1 z 5 ľudí. Najviac „potetovaných“ obyvateľov chodí po USA, obrázok či obrázky na koži tam nosí približne 30 % ľudí.
Vedci teraz v novej štúdii zisťovali, aký vplyv má tetovanie na účinok niektorých vakcín. Opísali, že charakterizovali imunitné reakcie na tetovacie farby hromadiace sa v lymfatických uzlinách. „Je to veľmi relevantné, keďže tetovacia farba bežne preniká do tohto orgánu a pretrváva v ňom u väčšiny tetovaných ľudí, často celoživotne,“ píše sa v štúdii publikovanej v časopise PNAS.
Z jej výsledkov vyplýva, že farba sa ukladá vo fagocytujúcich bunkách, ktoré následne podliehajú bunkovej smrti a vyvolávajú výraznú a dlhodobú zápalovú reakciu, pričom hladiny prozápalových cytokínov v lymfatických uzlinách zostávali zvýšené až 2 mesiace po tetovaní.
„Okrem toho sme zistili, že tetovacia farba v mieste podania vakcíny modulovala imunitné odpovede špecifickým spôsobom podľa typu vakcíny – so zníženou odpoveďou na vakcínu proti covid-19 a so zosilnenou odpoveďou na UV-inaktivovanú vakcínu proti chrípke, čo odráža rozdiely v mechanizmoch účinku týchto tried vakcín,“ priblížili výskumníci.Samotný proces tetovania zavádza pigmenty hlboko do dermis prostredníctvom opakovaného vpichovania ihlou. Čierne tetovacie pigmenty zvyčajne obsahujú uhlíkovú čerň, farebné atramenty často obsahujú pigmenty pôvodne určené pre priemyselné aplikácie, ako sú plasty či nátery.
Kľúčovou silnou stránkou práce je komplexná analýza viacerých typov atramentov a imunitných výsledkov; obmedzením však zostáva, že experimenty s vakcínami sa uskutočnili na myšiach. Autori zdôrazňujú, že sú potrebné ďalšie klinické štúdie, aj keď ex vivo údaje z ľudí ich zistenia podporujú. Celkovo štúdia upozorňuje na výrazné medzery v regulácii tetovacích atramentov a vyzýva na ďalší výskum ich systémových a imunologických účinkov.