Viac ako 57 miliónov ľudí žije s demenciou a počet prípadov Alzheimerovej i Parkinsonovej choroby má prudko narastať. Možnosť, že mikroplasty môžu tieto ochorenia zhoršovať alebo urýchľovať, predstavuje vážny problém verejného zdravia.
Farmaceutický vedec docent Kamal Dua z University of Technology Sydney uviedol, že sa odhaduje, že dospelí ročne skonzumujú približne 250 gramov mikroplastov – čo je množstvo veľké ako tanier jedla.
Čítajte viac Rybia kosť v krku nemusí byť len banálna nepríjemnosť. Expert varuje, ako sa môže štedrá večera zmeniť na katastrofu
„Mikroplasty prijímame z rôznych zdrojov, vrátane kontaminovaných morských plodov, soli, spracovaných potravín, čajových vrecúšok, plastových dosiek na krájanie, nápojov v plastových fľašiach, potravín pestovaných v kontaminovanej pôde, ale aj plastových vlákien z kobercov, prachu a syntetického oblečenia,“ hovorí vedec.
„Bežné plasty zahŕňajú polyetylén, polypropylén, polystyrén a polyetyléntereftalát (PET). Hoci väčšina mikroplastov sa z tela vylúči, výskumy ukazujú, že sa môžu hromadiť v orgánoch – vrátane mozgu,“ dodáva.
Mikroplasty sú veľmi malé kúsky plastov, ktoré vznikajú rozpadom väčších plastových predmetov alebo sa do prostredia dostávajú už ako drobné častice. Vyskytujú sa prakticky všade, napríklad vo vode – pitnej aj morskej, pôde, ovzduší, potravinách aj orgánoch ľudského tela. O ich negatívnom vplyve na zdravie panuje všeobecná zhoda, stále však nie je dostatočne preskúmané, čo môžu spôsobiť.
Čítajte viac Vianočné pečenie vie odhaliť jeden vážny zdravotný problém. Žmúrite aj vy na recept? Možno by ste mali urobiť toto
Systémový prehľad, ktorý bol nedávno publikovaný v časopise Molecular and Cellular Biochemistry, bol výsledkom medzinárodnej spolupráce výskumníkov z University of Technology Sydney a Auburn University v USA.
Vedci vyzdvihli päť hlavných mechanizmov, ktorými môžu mikroplasty poškodzovať mozog:
- aktivácia imunitných buniek
- vytváranie oxidačného stresu
- narušenie hematoencefalickej bariéry
- poškodenie mitochondrií
- poškodzovanie neurónov
„Mikroplasty oslabujú hematoencefalickú bariéru, čím sa stáva priepustnejšou. Keď sa to stane, aktivujú sa imunitné bunky a zápalové molekuly, čo následne spôsobuje ešte väčšie poškodenie buniek tejto bariéry,“ vysvetlil docent Dua.
„Telo považuje mikroplasty za cudzorodé častice, ktoré sa mozgové imunitné bunky snažia napadnúť. Keď je mozog vystavený toxínom alebo znečisťujúcim látkam z prostredia, dochádza aj k oxidačnému stresu,“ dodal.
Čítajte viac Táto pochúťka prekvapuje svojimi účinkami na telo. Dokáže znižovať telesný tuk a výrazne zlepšovať zdravie čriev
Mikroplasty spôsobujú oxidačný stres dvoma hlavnými spôsobmi: zvyšujú množstvo reaktívnych foriem kyslíka – nestabilných molekúl, ktoré poškodzujú bunky – a oslabujú antioxidačné systémy tela, ktoré ich za normálnych okolností neutralizujú.
„Mikroplasty tiež narúšajú činnosť mitochondrií, ktoré vyrábajú energiu pre bunky, čím znižujú tvorbu ATP (adenozíntrifosfátu). Nedostatok energie oslabuje aktivitu neurónov a môže viesť až k poškodeniu mozgových buniek. Všetky tieto mechanizmy sa navzájom ovplyvňujú a zvyšujú rozsah poškodenia mozgu,“ uviedol Dua.
Štúdia tiež opisuje konkrétne spôsoby, akými môžu mikroplasty prispievať k Alzheimerovej chorobe, napríklad zvýšenou tvorbou beta-amyloidu a tau proteínov; a k Parkinsonovej chorobe prostredníctvom agregácie α-synukleínu a poškodenia dopaminergných neurónov.
Čítajte viac Ani doma nie sme v bezpečí. Tieto neviditeľné hrozby číhajú na každom kroku, varujú vedci
Predchádzajúci výskum UTS skúmal, ako sa mikroplasty vdýchnu a kde sa ukladajú v pľúcach. Raj Paudel, hosťujúci vedec na UTS Faculty of Engineering, vyšetruje vplyv inhalácie mikroplastov na zdravie pľúc. Hoci dôkazy naznačujú, že mikroplasty môžu zhoršovať ochorenia ako Alzheimerova a Parkinsonova choroba, autori zdôrazňujú, že je potrebné viac výskumu na preukázanie priamej súvislosti. Odporúčajú však minimalizovať vystavenie mikroplastom.
„Musíme zmeniť svoje návyky a používať menej plastov. Vyhýbajte sa plastovým nádobám a doskám na krájanie, nepoužívajte sušičku, uprednostnite prírodné materiály pred syntetickými a obmedzte konzumáciu spracovaných a balených potravín,“ radí Paudel.
