Pokiaľ ide o vzduch na verejných miestach, môžeme dýchať o trochu pokojnejšie. Podľa novej štúdie Northwestern University vzduch v lietadlách aj nemocniciach obsahuje prevažne neškodné mikróby typické pre ľudskú pokožku.
V prvej štúdii svojho druhu vedci použili netradičný vzorkovací nástroj – použité rúška a HEPA filter z lietadla – aby odhalili neviditeľný svet mikróbov, ktoré dýchame v zdieľanom vnútornom prostredí.
„Uvedomili sme si, že rúška môžu slúžiť ako lacné a jednoduché zariadenia na odber vzoriek vzduchu pre osobné aj všeobecné monitorovanie,“ povedala hlavná autorka štúdie Erica M. Hartmann z Northwestern University. „Extrahovali sme z nich DNA a skúmali typy baktérií, ktoré sa tam nachádzali. A ako sa dalo predpokladať, išlo najmä o typy spojené s vnútorným vzduchom – vzduch v interiéri jednoducho pripomína ľudskú pokožku,“ vysvetlila.
Výsledky ukázali, že rovnaké typy neškodných baktérií sú dominantné vo vzduchu nemocníc aj lietadiel. Naprieč všetkými vzorkami výskumníci identifikovali 407 rôznych mikrobiálnych druhov, vrátane bežných baktérií z kože a prostredia. Hoci sa objavili aj ojedinelé potenciálne patogénne mikróby, boli prítomné v extrémne nízkom množstve a bez známok aktívnej infekcie.
Štúdia nielen odhaľuje, aké mikróby sa v zdieľanom vzduchu nachádzajú, ale tiež ukazuje, že rúška a filtre môžu slúžiť ako dostupný nástroj na pasívne monitorovanie uzavretých priestorov s vysokou návštevnosťou.
Výskum bol publikovaný začiatkom decembra v časopise Microbiome.
Začali počas pandémie
Hartmann a jej tím začali projekt v januári 2022, počas pandémie covid-19, keď narastali obavy z kvality vzduchu v lietadlách. Vedkyňa získala grant na výskum kabínových filtrov, aby hľadala prípadné patogény.
Hoci sa jej podarilo získať HEPA filter z lietadla používaný viac než 8 000 letových hodín, čoskoro si uvedomila, že tento postup je finančne aj logisticky náročný.
„Filtrovanie vzduchu v lietadlách je mimoriadne efektívne, a preto sme si mysleli, že filtre zachytia všetko. Ale tieto filtre sú drahé a ich výmena si vyžaduje odstavenie lietadla z prevádzky, čo je veľmi nákladné, hovorí Hartmann.
Tím preto prešiel na oveľa dostupnejšiu alternatívu: nosené rúška. Dobrovoľníci ich nosili počas domácich aj medzinárodných letov, potom ich sterilne zabalili a poslali do laboratória. Pre porovnanie tím analyzoval aj rúška, ktoré cestujúci mali v lietadle, no nikdy si ich nenasadili.
Ako druhé testovacie prostredie s vysokým pohybom osôb a filtrovaným vzduchom si vedci vybrali nemocnice. Po skončení služby odovzdávali zdravotníci svoje rúška na analýzu.
Čisté nebo
Po spracovaní vzoriek tím zistil, že vzduch v nemocniciach a lietadlách obsahuje pestrú, avšak prevažne neškodnú zmes mikróbov, pričom potenciálne patogény sa vyskytli len vo veľmi nízkych koncentráciách.
Najväčšiu časť mikrobiálneho obsahu tvorili baktérie bežne nachádzajúce sa na koži a v interiéroch, pričom výsledky boli v oboch prostrediach veľmi podobné. To podporuje hypotézu, že hlavným zdrojom mikróbov v uzavretých priestoroch sú samotní ľudia, nie prostredie alebo infekcie.
Vedci síce identifikovali aj niekoľko génov rezistencie na antibiotiká, no tie neznamenajú prítomnosť nebezpečných baktérií — skôr odrážajú celosvetový trend širokej rezistencie.
Hartmann dodáva, že aj keď vzduch nemusí byť taký rizikový, ako sa predpokladalo, prenos infekcií vzduchom je iba jedným zo spôsobov šírenia chorôb. Pri mnohých ochoreniach zostáva najdôležitejšie časté umývanie rúk a hygiena povrchov.