Radi si na Vianoce zapaľujete voňavé sviečky? Pokojne v tom pokračujte aj ďalej, no nezabudnite na jednu dôležitú vec – pravidelné vetranie. Vedci totiž varujú pred zdravotnými problémami spojenými s vonnými sviečkami. Zaoberali sa nimi v štúdii, ktorú v roku 2023 uverejnil časopis BMC Public Health.
Spomedzi 472 respondentov, ktorí pravidelne používali vonné sviečky, hlásilo zdravotné ťažkosti 117 ľudí. Najčastejšie to bola bolesť hlavy (15,2%), dýchavičnosť (8,9 %) a kašeľ (7,8 %). 16,3 % používateľov sviečok uviedlo, že mali v uplynulých 12 mesiacoch diagnostikované respiračné ochorenie. Najčastejšie to bolo prebúdzanie sa s pocitom tlaku na hrudi a prebúdzanie sa v dôsledku záchvatu kašľa. Všetci účastníci výskumu boli nefajčiari.
Na riziko používania voňavých sviečok upozornili aj vedkyňa Marie Coggins z írskej univerzity v Galway a vedec Asit Kumar Mishra z írskej univerzity College Cork. V článku pre portál The Conversation opísali, že hoci môžu sviečky, vonné tyčinky a osviežovače vzduchu zamaskovať nepríjemné pachy, škodlivé znečisťujúce látky v interiéri neodstránia.
„Zistili sme, že činnosti obyvateľov, ako je pálenie sviečok, fajčenie a blokovanie stenových vetracích otvorov, môžu mať výrazne negatívny vplyv na kvalitu vnútorného vzduchu,“ povedali výskumníci.
Pri používaní vonných sviečok môžu koncentrácie jemných častíc vzrásť až 15-násobne nad limity stanovené Svetovou zdravotníckou organizáciou. Ak sa v miestnosti nevetrá, môže trvať dlhý čas, kým sa hodnoty vrátia do normálu.
Následkom býva kašeľ a kýchanie, podráždenie očí, nosa, hrdla aj pľúc. Ak sa takémuto prostrediu budeme vystavovať dlhodobo, hrozí nám aj vyššie riziko ochorení srdca, rakoviny pľúc a chronickej bronchitídy. Ak človek trpí astmou, tá sa môže v takomto prostredí zhoršiť.
Pozor aj na vosky
Bezpečnejšie nie sú ani vonné vosky, ktoré sa často propagujú ako bezpečnejšia alternatíva sviečok, pretože neobsahujú plameň ani dym.
No podľa štúdie uverejnenej v časopise Environmental Science & Technology Letters výskumníci opísali, ako aromatické zlúčeniny uvoľňované z roztopeného vosku môžu reagovať s ozónom vo vnútornom ovzduší a vytvárať potenciálne toxické častice.
Predchádzajúci výskum ukázal, že vonné vosky uvoľňujú do ovzdušia viac aromatických zlúčenín ako tradičné sviečky. Priamy ohrev vosku zvyšuje jeho povrch, čím sa do vzduchu uvoľňuje viac vône – napríklad prchavé organické zlúčeniny (VOC) zložené z uhľovodíkov.
Vedci už vedeli, že tieto chemikálie môžu reagovať s inými látkami vo vzduchu a vytvárať nanočastice s priemerom niekoľkých nanometrov, ktoré sú pri vdýchnutí spojené s negatívnymi zdravotnými účinkami. Potenciál tvorby takýchto nanočastíc počas používania voskových meltov však nebol známy.
Preto sa výskumníci rozhodli tento proces preskúmať pomocou voskových meltov v modeli domu v skutočnej veľkosti, ktorý napodobňoval typickú obytnú domácnosť.
Vedci uskutočnili experimenty s 15 komerčne dostupnými voskami, parfumovanými aj neparfumovanými (napr. s vôňou citróna, papáje, mandarínky a mäty piepornej). Najprv stanovili východiskové hodnoty znečistenia vnútorného vzduchu a potom zapli ohrievač vosku na približne 2 hodiny. Počas aj po tejto dobe nepretržite odoberali vzorky vzduchu vo vzdialenosti niekoľkých metrov od meltov a zistili prítomnosť nanočastíc vo veľkosti 1 až 100 nanometrov, a to v koncentráciách porovnateľných s tými, ktoré sa predtým zaznamenali pri tradičných sviečkach na báze spaľovania.
Podľa vedcov môžu tieto častice predstavovať riziko pre dýchací systém, pretože sú dostatočne malé na to, aby prenikli cez pľúcne tkanivo do krvného obehu.
Okrem toho tím na základe literárnych údajov vypočítal, že človek môže vdýchnuť podobné množstvo nanočastíc z voskov ako z tradičných sviečok či plynových sporákov. Predchádzajúce štúdie preukázali, že vystavenie vysokým koncentráciám nanočastíc vo vnútornom vzduchu môže súvisieť so zdravotnými rizikami, ako je znížená kognitívna funkcia a vyšší výskyt detskej astmy.
V experimentoch boli hlavnými uvoľnenými VOC zlúčeniny terpény, ako monoterpény a monoterpenoidy. Vedci zistili, že tieto terpény reagovali s ozónom a vytvárali lepivé zlúčeniny, ktoré sa spájali do nanočastíc. Po zahriatí neparfumovaného voskového meltu však nezaznamenali žiadne emisie terpénov ani tvorbu nanočastíc, čo naznačuje, že práve aromatické zlúčeniny sú zodpovedné za vznik nanočastíc.
Vedci uviedli, že táto štúdia spochybňuje predstavu, že vonné voskové melty sú bezpečnejšou alternatívou ku sviečkam založeným na spaľovaní. Zdôrazňujú však, že je potrebný ďalší toxikologický výskum, aby sa určili riziká spojené s vdychovaním nanočastíc vytvorených z voskových meltov.