Výskumníci tvrdia, že tieto výsledky podporujú využívanie tai či na dlhodobé zvládanie chronickej nespavosti u dospelých stredného a staršieho veku. Štúdia bola publikovaná koncom novembra v The BMJ.
Chronická nespavosť je jednou z najčastejších porúch spánku v strednom a vyššom veku a spája sa so zvýšeným rizikom kardiovaskulárnych ochorení, duševných porúch a kognitívneho zhoršenia. Kognitívno-behaviorálna terapia je preferovanou liečbou chronickej nespavosti, no prístup k nej často obmedzujú vysoké náklady a nízka dostupnosť terapeutov.
Predchádzajúce štúdie tiež ukázali prínosy tai či u ľudí stredného a staršieho veku s nespavosťou, no chýbali priame porovnania s aktívnymi liečbami, ako je kognitívno-behaviorálna terapia. Aby vedci túto medzeru zaplnili, rozhodli sa posúdiť, či je tai či porovnateľné („nehoršie“ než) kognitívno-behaviorálna terapia pre nespavosť pri liečbe chronickej nespavosti u ľudí stredného a staršieho veku.
„Naša štúdia podporuje tai či ako alternatívny terapeutický prístup pre dlhodobé zvládanie chronickej nespavosti u ľudí stredného a staršieho veku,“ uvádzajú autori štúdie.
Ich zistenia vychádzajú z 200 čínskych dospelých vo veku 50 rokov alebo viac, u ktorých bola diagnostikovaná chronická nespavosť a ktorí boli zaradení do výskumného centra v Hongkongu medzi májom 2020 a júlom 2022.
Účastníci museli byť schopní chodiť bez pomoci, nemali mať chronické ochorenia, ktoré by mohli ovplyvňovať spánok, nesmeli sa pravidelne venovať aeróbnemu alebo mind-body cvičeniu, nesmeli mať predchádzajúcu kognitívno-behaviorálna terapiu pre nespavosť a nesmeli pracovať na zmeny. Účastníci boli náhodne rozdelení na skupinu tai či a skupinu kognitívno-behaviorálna terapia pre nespavosť. Obe intervencie pozostávali z hodinových skupinových sedení dvakrát týždenne, celkovo 24 sedení.
Na hodnotenie zmien vnímanej závažnosti nespavosti bezprostredne po 3-mesačnej intervencii a pri 12-mesačnom následnom sledovaní (mesiac 15) sa použil Index závažnosti nespavosti (ISI). Tento index hodnotí symptómy, ako ťažkosti so zaspávaním a udržaním spánku, predčasné prebúdzanie a neschopnosť zaspať späť, ako aj dopad na každodenný život.
Na posúdenie nehoršej účinnosti bola stanovená hranica štyroch bodov ISI. Na začiatku mali obe skupiny strednú mieru závažnosti nespavosti. V treťom mesiaci skupina tai či zaznamenala zníženie skóre ISI o 6,67 bodu, zatiaľ čo skupina kognitívno-behaviorálna terapia pre nespavosť o 11,19 bodu, čo predstavovalo rozdiel 4,52 bodu medzi skupinami. Tai či tak bolo v 3. mesiaci vyhodnotené ako menej účinné než kognitívno-behaviorálna terapia pre nespavosť, pretože horná hranica intervala spoľahlivosti prekročila stanovenú toleranciu.
V 15. mesiaci však zníženie skóre ISI dosiahlo 9,51 bodu v skupine tai či a 10,18 bodu v skupine kognitívno-behaviorálna terapia pre nespavosť, pričom rozdiel medzi skupinami bol len 0,68 bodu. V tomto bode bolo tai či považované za nehoršie ako kognitívno-behaviorálna terapia pre nespavosť, keďže horná hranica rozdielu zostala v rámci povolenej odchýlky.
Tai či aj kognitívno-behaviorálna terapia pre nespavosť tiež preukázali porovnateľné prínosy v subjektívnych parametroch spánku, kvalite života, duševnom zdraví a úrovni fyzickej aktivity. Počas trvania intervencií sa nevyskytli žiadne nežiaduce udalosti.
Autori uznávajú, že pozitívne účinky tai či môžu byť čiastočne spôsobené tým, že účastníci v cvičení pokračovali aj po skončení intervencií, a uvádzajú, že sú potrebné ďalšie štúdie na zistenie, či je možné tieto prínosy uplatniť aj v iných krajinách alebo regiónoch s odlišnými demografickými charakteristikami.