Analýza zdravotných údajov viac ako 200 000 dospelých v USA ukázala, že osoby s chronickou bolesťou po celom tele mali vyššiu pravdepodobnosť vzniku vysokého krvného tlaku než ľudia bez bolesti, s krátkodobou bolesťou alebo s bolesťou obmedzenou na konkrétne oblasti. Vyplýva to z novej štúdie publikovanej v časopise Hypertension, ktorý vydáva American Heart Association.
„Čím rozšírenejšia bolesť, tým vyššie riziko vzniku vysokého krvného tlaku,“ povedala hlavná autorka štúdie Jill Pell, profesorka verejného zdravia na University of Glasgow vo Veľkej Británii. „Časť vysvetlenia spočíva v tom, že chronická bolesť zvyšuje riziko depresie a depresia následne zvyšuje riziko vysokého krvného tlaku. To naznačuje, že včasné odhalenie a liečba depresie u ľudí s bolesťou môže pomôcť znížiť ich riziko vzniku vysokého krvného tlaku,“ dodala.
Vysoký krvný tlak vzniká, keď je tlak krvi pôsobiaci na steny ciev príliš vysoký, a zvyšuje riziko infarktu alebo mozgovej príhody.
Podľa údajov z Národného centra zdravotníckych informácií (NCZI) za rok 2021 je na Slovensku sledovaných s vysokým tlakom viac ako 240-tisíc ľudí. Celosvetovo je hypertenzia hlavnou príčinou predčasných úmrtí. Ochorenie, ktorému sa hovorí aj „tichý zabijak“, postihuje na celom svete zhruba 1,28 miliardy ľudí vo veku 30 až 79 rokov.
Predchádzajúce výskumy ukazujú, že najčastejším typom bolesti v populácii je chronická muskuloskeletálna bolesť — bolesť v bedre, kolene, chrbte alebo krku/ramene trvajúca najmenej tri mesiace. Táto štúdia skúmala vzťahy medzi typom, umiestnením a rozsahom bolesti a rozvojom vysokého krvného tlaku.
Zápal aj depresia sú známe rizikové faktory vysokého krvného tlaku. Žiadna predchádzajúca štúdia však neskúmala, do akej miery sprostredkúvajú vzťah medzi bolesťou a hypertenziou, uviedla Pell.
V tejto štúdii účastníci vyplnili úvodný dotazník, v ktorom uviedli, či mali za posledný mesiac bolesť narúšajúcu bežné aktivity. Zaznamenali, či bola bolesť v hlave, tvári, krku/ramene, chrbte, bruchu, bedre, kolene alebo po celom tele. Ak uviedli bolesť, označili aj to, či trvala viac ako tri mesiace. Depresia bola hodnotená pomocou dotazníka zisťujúceho frekvenciu depresívnej nálady, nezáujmu, nepokoja alebo letargie za posledné dva týždne. Zápal bol meraný z krvných testov na C-reaktívny proteín (CRP).
Po priemernom sledovaní 13,5 roka analýza ukázala:
- Takmer 10 % účastníkov rozvinulo vysoký krvný tlak.
- V porovnaní s ľuďmi bez bolesti mali osoby s chronickou rozsiahlou bolesťou najvyššie riziko (o 75 % vyššie); krátkodobá bolesť mala 10 % zvýšené riziko a chronická lokalizovaná bolesť 20 % zvýšené riziko.
- Pri porovnaní miest bolesti s ľuďmi bez bolesti mala chronická rozsiahla bolesť 74 % vyššie riziko vzniku vysokého krvného tlaku; chronická bolesť brucha 43 %; chronické bolesti hlavy 22 %; chronická bolesť krku/ramena 19 %; chronická bolesť bedra 17 %; chronická bolesť chrbta 16 %.
- Depresia (11,3 % účastníkov) a zápal (0,4 % účastníkov) vysvetlili 11,7 % vzťahu medzi chronickou bolesťou a vysokým krvným tlakom.
„Pri starostlivosti o ľudí s bolesťou si zdravotnícki pracovníci musia uvedomiť, že majú vyššie riziko rozvoja vysokého krvného tlaku — priamo alebo cez depresiu. Rozpoznanie bolesti môže pomôcť pri včasnom odhalení a liečbe týchto ďalších stavov,“ povedala Pell.
„Je všeobecne známe, že bolesť môže krátkodobo zvýšiť krvný tlak, no menej vieme o tom, ako ho ovplyvňuje chronická bolesť. Táto štúdia tomu pridáva ďalšie porozumenie — nachádza súvislosť medzi počtom miest chronickej bolesti a tým, že vzťah môže byť sprostredkovaný zápalom a depresiou,“ uviedol Daniel W. Jones, predseda usmernení American Heart Association/American College of Cardiology o vysokom krvnom tlaku na rok 2025 a emeritný dekan a profesor University of Mississippi School of Medicine.
Jones, ktorý sa na výskume nezúčastnil, odporúča ďalší výskum pomocou randomizovaných kontrolovaných štúdií zameraných na liečbu bolesti a krvný tlak, najmä pri použití nesteroidných protizápalových liekov (NSAID), ako je ibuprofén, ktoré môžu tiež zvyšovať krvný tlak.
„Chronická bolesť musí byť liečená v kontexte krvného tlaku pacienta, najmä pri úvahách o liekoch proti bolesti, ktoré môžu nepriaznivo ovplyvniť krvný tlak,“ mieni.
Obmedzenia štúdie zahŕňajú, že účastníci boli stredného a vyššieho veku, prevažne bieleho britského pôvodu, preto sa zistenia nemusia dať aplikovať na iné rasové alebo etnické skupiny, ľudí žijúcich v iných krajinách či na mladšie vekové skupiny. Údaje o úrovniach bolesti boli tiež sebahodnotené a štúdia sa spoliehala na klinické diagnostické kódy, jednorazové hodnotenie bolesti a dve merania krvného tlaku.
Štúdia využila údaje z UK Biobank, rozsiahlej populačnej štúdie, ktorá prijala viac než 500 000 dospelých vo veku 40 – 69 rokov medzi rokmi 2006 a 2010. Účastníci žili v Anglicku, Škótsku a Walese. Do tejto analýzy bolo zahrnutých 206 963 dospelých. Priemerný vek bol 54 rokov; 61,7 % tvorili ženy a 96,7 % bieli dospelí.
Celkovo 35,2 % účastníkov hlásilo chronickú muskuloskeletálnu bolesť; 62,2 % chronickú bolesť na jednom mieste; 34,9 % bolesť na dvoch až troch miestach; 3,2 % bolesť na štyroch miestach.