Predstavte si koreninu, ktorá zmenila kulinársky svet a premenila obyčajné sladkosti na nezabudnuteľné zážitky. Vanilka, s jej bohatou, hrejivou arómou, je už celé generácie kráľovnou kuchyne, obľúbená nielen vo vianočnom pečive, ale aj v zmrzline, krémoch a čokoláde.
Avšak za touto neodolateľnou vôňou a chuťou sa skrýva oveľa viac. Táto exotická rastlina, kedysi cenená starými civilizáciami, dnes púta pozornosť vedcov, ktorí odhaľujú jej prekvapivé zdravotné tajomstvá.
Klenot z pralesa
Vanilka si právom drží titul jednej z najdrahších korenín na svete, hneď po šafrane, a to pre jej náročné získavanie. Tento voňavý poklad nepochádza z bežnej rastliny, ale z plodov špeciálnych druhov orchideí.
„Vanilkový struk je vlastne plod orchidey – tobolka, naplnená čiernou kašovitou hmotou s množstvom drobných, ale neklíčivých semien. Fermentované tobolky obsahujú vanilín, ktorý spôsobuje vytrvalú a príjemnú vôňu vanilky, po fermentácii sa tobolky sušia,“ vysvetľuje Iveta Čičová z Výskumného ústavu rastlinnej výroby v Piešťanoch v článku pre portál Veda na dosah.
Jej cesta na naše stoly sa začala v Strednej Amerike, kde jej jedinečné vlastnosti objavili už pôvodní obyvatelia. Do Európy dorazila v roku 1721 vďaka španielskym dobyvateľom a okamžite si podmanila kráľovské dvory, stala sa symbolom luxusu a prepychu.
Európania sa ju pokúšali pestovať aj na starom kontinente, no neúspešne. Kľúčový moment nastal v roku 1821, keď bola vanilka pravá (Vanilla planifolia) prenesená z botanických záhrad v Paríži na ostrov La Réunion. Práve toto miesto dalo vzniknúť dnes svetoznámej bourbonskej vanilke (vtedajší názov ostrova bol Île Bourbon).
Čítajte viac Vaša denná šálka má pre vaše kosti obrovský význam. Prekvapivá štúdia odhalila, ktorý nápoj im prospieva alebo škodí
Dnes poznáme len tri komerčne pestované druhy vanilky: okrem bourbonskej sú to ešte tahitská a guadeloupská vanilka. Každá z nich prináša mierne odlišný aromatický profil, no všetky sú závislé od jedinečnej zložky – vanilínu.
Vanilín je hlavným hrdinom, ktorý vanilke dodáva jej charakteristickú chuť a arómu. Hoci každý struk obsahuje len 1,5 až 2,4 percenta vanilínu, na získanie jediného kilogramu je potrebná titanská práca: opeliť 40 000 kvetov, čo predstavuje úrodu zhruba 500 kilogramov vanilkových strukov. Práve preto sa dnes v potravinárstve a kozmetike využíva takmer výlučne syntetický vanilín.
Vanilka ako bojovník za zdravie
Okrem toho, že vanilka pohladí naše chuťové poháriky, je aj skutočným elixírom pre zdravie. Pripisujú sa jej antioxidačné, antimikrobiálne a protizápalové vlastnosti. Navyše, dokáže stimulovať chuť do jedla, čo je užitočné napríklad pri rekonvalescencii.
Jednou z najfascinujúcejších oblastí výskumu sú protinádorové účinky vanilky. Predpokladá sa, že antioxidanty obsiahnuté v sladkých strukoch dokážu chrániť našu DNA pred poškodením, a tým potenciálne predchádzať mutáciám a rakovine. Existujú aj náznaky, že vanilka by mohla podporovať programovanú smrť rakovinových buniek, známu ako apoptóza.
Množstvo štúdií na zvieratách potvrdzuje sľubné výsledky vanilky a vanilínu v boji proti rôznym druhom rakoviny. Napríklad perorálna dávka 100 mg vanilínu na kilogram telesnej hmotnosti denne po dobu 13 týždňov viedla u zvierat k neuveriteľnému 57-percentnému zníženiu veľkosti a počtu nádorov pri rakovine hrubého čreva.
Podobné povzbudivé výsledky sa objavili aj pri rakovine prsníka, pľúc a pečene. Je však dôležité poznamenať, že zatiaľ nemáme žiadne definitívne vedecké dôkazy o týchto účinkoch u ľudí.
Čítajte viac Vysoký cholesterol už nemusí byť problém. Tajomstvo sa skrýva v niečom, čo si dávate takmer každý deň
Vanilín sa ukázal ako nádejný pomocník aj pri kožnom ochorení psoriáza (lupienka). Podľa taiwanskej štúdie uverejnenej v časopise Journal of Agricultural and Food Chemistry, denné perorálne dávky vanilínu v rozmedzí 50 až 100 mg na kilogram telesnej hmotnosti počas jedného týždňa viedli u myší k výraznému zmierneniu kožných zápalov a opuchov, čo svedčí o jeho silnom protizápalovom účinku.
Vanilka ako upokojujúci elixír
Vedci sa intenzívne zaoberajú aj potenciálom vanilky pri neurodegeneratívnych ochoreniach, ako sú Alzheimerova a Parkinsonova choroba. Veria, že táto aromatická korenina môže pomôcť chrániť mozog zastavením škodlivých oxidačných procesov.
Výskumníci zistili, že vanilín má jedinečnú schopnosť prechádzať takzvanou hematoencefalickou bariérou, ktorá chráni mozog. Vďaka svojim antioxidačným a protizápalovým účinkom môže mať vanilín dôležitý ochranný vplyv na mozog, otvárajúc dvere novým terapeutickým možnostiam.
Parkinsonova choroba, druhá najčastejšia neurodegeneratívna choroba po Alzheimerovej chorobe, postihuje milióny ľudí po celom svete a prejavuje sa trasením, stuhnutosťou, spomalenými pohybmi a ďalšími nepríjemnými symptómami.
Čítajte viac Čo ak je elixír mladosti ukrytý vo vašej špajze? Vedci našli v kakaovej zmesi silného spojenca, ktorý môže ovplyvniť naše starnutie
V štúdiách na potkanoch s Parkinsonovou chorobou viedli perorálne dávky 5 až 20 mg vanilínu na kilogram telesnej hmotnosti denne počas 45 dní k zlepšeniu pohyblivosti. Konkrétne, dávka 20 mg vanilínu na kilogram hmotnosti na deň vykazovala najlepší účinok na zmiernenie symptómov.
A čo viac, vanilka má aj upokojujúce účinky na náš nervový systém. Už v 17. storočí sa vedelo o jej schopnosti pomáhať pri nervovom vypätí a zlepšovať spánok. Éterický olej z vanilky sa dnes úspešne používa v aromaterapii na zmiernenie úzkostných stavov, nespavosti a dokonca aj depresie. Podľa čínskej štúdie viedla polhodinová aromaterapia s vanilínom u depresívnych potkanov k výraznému zlepšeniu depresívnych symptómov.
