Profesorka anatómie na Univerzite v Bristole Michelle Spear vysvetľuje, že napríklad pri zakopnutí o posteľ vyletí „sprosté“ slovo z úst skôr, ako mozog uvedomí bolesť. Neznamená to však, že sme neslušní.
„Nadávanie je reflex hlboko zakorenený v stavbe ľudského tela, čerpajúci zo sietí v mozgu a autonómnom nervovom systéme, ktoré sa vyvinuli, aby nám pomáhali prežiť bolesť a šok. Výskumy ukazujú, že dobre načasované expresívne slovo môže otupiť bolesť, regulovať srdcovú činnosť a pomôcť telu zotaviť sa zo stresu. Zdá sa, že občasný výbuch nie je morálnym zlyhaním – je to ochranný reflex, ktorý máme vrodený,“ priblížila Spear v článku pre portál The Conversation.
Ako ďalej objasňuje, impulz nadávať vzniká hlboko pod úrovňou vedomej reči. Väčšina každodenného jazyka pochádza z mozgovej kôry, kde sa myšlienky formujú do slov. Nadávanie však aktivuje oveľa staršiu sieť – limbický systém, ktorý riadi emócie, pamäť a reakcie prežitia. Dôležitými časťami limbického systému sú amygdala, ktorá funguje ako emocionálny poplašný systém, a bazálne gangliá – skupina prepojených štruktúr, ktoré pomáhajú riadiť pohyb a automatické správanie vrátane inštinktívnej vokalizácie.
„Tieto oblasti posielajú rýchle signály do mozgového kmeňa ešte predtým, než stihne reagovať „mysliaca“ časť mozgu. Preto slová vyjdú tak rýchlo – je to súčasť prastarého reflexu, ktorý pripravuje telo na reakciu na náhly šok alebo bolesť. Výbuch aktivuje autonómny nervový systém, ktorý dočasne zvyšuje srdcovú frekvenciu, krvný tlak a bdelosť. Svaly sa napnú, keď motorická kôra a miechové dráhy pripravujú končatiny na akciu – reflexné stiahnutie, ktoré chystá telo na obranu alebo ústup,“ hovorí profesorka s tým, že potom sa pridá hlas, poháňaný prudkým stiahnutím bránice a medzirebrových svalov, ktoré vytlačia vzduch cez hrtan v jednom výbušnom výdychu. Reaguje dokonca aj koža, aktivujú sa potné žľazy a dochádza k drobným elektrickým zmenám, pričom malé kvapky vlhkosti označujú emocionálny podpis tela.„Táto integrovaná reakcia – od mozgu cez svaly až po kožu – vysvetľuje, prečo môže ostrá nadávka pôsobiť zároveň inštinktívne aj uspokojujúco,“ podčiarkla odborníčka.
Aj nedávny výskum ukazuje, že nadávanie môže skutočne meniť mieru bolesti, ktorú ľudia dokážu zniesť. Prehľad z roku 2024 skúmal štúdie o účinkoch nadávania na znižovanie bolesti a našiel konzistentné dôkazy, že ľudia, ktorí opakovali tabuizované slová, dokázali držať ruky v ľadovej vode výrazne dlhšie než tí, ktorí opakovali neutrálne slová. Ďalšia správa z roku 2024 zistila, že nadávanie môže počas niektorých úloh zvyšovať aj fyzickú silu, čo ďalej podporuje myšlienku, že telesná reakcia je skutočná, a nie iba psychologická.
„To naznačuje, že reflexívna vokalizácia tela – nadávka – spúšťa viac než len emocionálne uvoľnenie. Jedným z možných vysvetlení je, že náhly výbuch automatického telesného vzrušenia aktivuje prirodzené systémy kontroly bolesti, uvoľňuje endorfíny a enkefalíny a pomáha ľuďom lepšie znášať nepohodlie,“ hovorí Spear.
Menej jasné je, aká je presná dráha tohto účinku – či je čisto fyziologický, alebo či je čiastočne psychologický, zahŕňajúci zníženú seba-kontrolu, zvýšené sebavedomie alebo odvedenie pozornosti od bolesti. Dôležité je, že účinok sa zdá byť najsilnejší u ľudí, ktorí bežne nenadávajú, čo naznačuje, že kľúčovú úlohu zohráva novosť alebo emocionálny náboj.
„Nadávanie tiež pomáha telu zotaviť sa z náhleho stresu. Keď sme v šoku alebo zranení, hypotalamus a hypofýza uvoľňujú do krvi adrenalín a kortizol, čím pripravujú telo na reakciu. Ak sa tento príval energie neuvoľní, nervový systém môže zostať v zvýšenom stave, ktorý sa spája s úzkosťou, problémami so spánkom, oslabenou imunitou a zvýšenou záťažou srdca,“ uvádza profesorka anatómie.
Štúdie variability srdcovej frekvencie – drobných zmien medzi údermi srdca riadených blúdivým nervom – ukazujú, že nadávanie môže spôsobiť rýchly nárast stresu a následne rýchlejší návrat do pokoja. Tento „odrazený“ návrat, poháňaný vplyvom blúdivého nervu na srdce, pomáha telu upokojiť sa rýchlejšie, než keby ste slová zadržali.
„Z anatomického hľadiska je nadávanie jedným z viacerých reflexívnych hlasových prejavov – popri lapaní po dychu, smiechu či kriku – formovaných prastarými nervovými okruhmi. Iné primáty vydávajú ostré zvuky pri bolesti alebo ohrození, pričom sa aktivujú tie isté oblasti stredného mozgu, ktoré sa zapájajú, keď nadávajú ľudia,“ povedala odborníčka.
„Práve tento emocionálny náboj dodáva vulgarizmom ich silu. Tabuizované slovo spája myseľ a telo, dáva tvar a zvuk vnútornému telesnému prežívaniu. Keď sa uvoľní v správnom momente, ide o prejav nervového systému – prastarý a ochranný reflex, ktorý pretrval evolúciou,“ uzavrela Michelle Spear.