Pomáhanie druhým nemusí byť len otázkou dobrého pocitu.
Nová vedecká štúdia ukazuje, že pravidelné zapojenie sa do pomoci ľuďom môže spomaliť kognitívne starnutie mozgu, teda tempo, akým vaše schopnosti pamätať si, učiť sa a riešiť problémy klesajú s vekom.
Výsledky hovoria, že rozdiel môže byť až 15–20 % pomalší, ak sa človek venuje takýmto aktivitám.
Podľa medzinárodného výskumného tímu z University of Texas at Austin a University of Massachusetts Boston sledovali vedci viac než 30 000 dospelých v Spojených štátoch počas približne dvoch desaťročí.
Tí, ktorí sa pravidelne zapájali do dobrovoľníctva alebo neformálne pomáhali susedom, priateľom či rodine, mali spomalený pokles kognitívnych funkcií spojený s vekom.
Čo presne výskum ukázal?
Výskum nezistil, že by pomoc druhým zabránila demencii v zmysle definitívnej prevencie. Ide o to, že ľudia, ktorí takto aktívne trávia čas, vykazujú pomalší priebeh kognitívneho úpadku, ktorý je charakteristický pre starnutie mozgu.
Dôležitým zistením je, že benefit nevyžaduje obrovský časový záväzok: najvýraznejší efekt nastal pri približne 2 až 4 hodinách týždenne pravidelnej pomoci druhým.
Podľa vedcov sa výhody prejavili pri formálnom dobrovoľníctve aj neformálnej pomoci (napr. podpora susedov, rodiny, priateľov). To znamená, že nezáleží na tom, či pomáhate v organizovanom rámci alebo bežnými každodennými aktami. Obidve formy sú spojené s lepšou kognitívnou funkciou.
Mechanizmy, ktoré spôsobujú tento efekt, ešte nie sú úplne jasné, no vedci predpokladajú, že sociálna interakcia, vyššia mentálna aktivita a emocionálna angažovanosť môžu pomáhať udržiavať mozog aktívny a flexibilný.
Takéto sociálne a intelektuálne zapojenie je známe aj v iných štúdiách ako faktor spojený s lepšou kognitívnou rezervou – schopnosťou mozgu kompenzovať starnutie a poškodenie.
Kto z toho môže profitovať?
Štúdia sa zamerala najmä na stredne starších a starších dospelých, no autori poukazujú na to, že výhody kognitívneho zdravia sa objavovali aj pri trvalej angažovanosti v komunitných aktivitách dlhodobo.
Je však dôležité podotknúť, že ide o pozorovaciu štúdiu, ktorá ukazuje súvislosti, nie priame príčinné väzby. To znamená, že hoci výsledky naznačujú silné asociácie, vedci nepreukázali, že pomoc druhým priamo spôsobuje spomalenie starnutia mozgu v biologickom zmysle.
Pre ľudí, ktorí sa obávajú o svoje kognitívne zdravie, výskum naznačuje, že zapojenie sa do spoločenských a prospešných aktivít, či už formálneho dobrovoľníctva, alebo láskavej každodennej pomoci blízkym, môže byť cenným a dostupným spôsobom ako zlepšiť kvalitu života a podporiť zdravé starnutie mozgu.