Štúdia bola publikovaná koncom decembra minulého roka v časopise Neurology, oficiálnom lekárskom časopise Americkej neurologickej akadémie. Z jej zistení vyplýva, že slabšie a viac fragmentované cirkadiánne rytmy sú spojené so zvýšeným rizikom demencie.
Štúdia tiež zistila, že cirkadiánne rytmy, ktorých vrchol nastával neskôr počas dňa, boli spojené s vyšším rizikom demencie. Štúdia však nepreukazuje príčinnú súvislosť, iba asociáciu.
Čítajte viac Jete rovnako ako kedysi, no ručička na váhe stále stúpa? Vedci už vedia prečo
„Zmeny v cirkadiánnych rytmoch prichádzajú s vekom a dôkazy naznačujú, že poruchy cirkadiánneho rytmu môžu byť rizikovým faktorom neurodegeneratívnych ochorení, ako je demencia,“ uviedla hlavná autorka štúdie Wendy Wang z Peter O’Donnell Jr. School of Public Health pri UT Southwestern Medical Center v Dallase v Texase. „Naša štúdia merala rytmy odpočinku a aktivity a zistila, že ľudia so slabšími a viac fragmentovanými rytmami, ako aj tí, ktorých aktivita vrcholila neskôr počas dňa, mali zvýšené riziko demencie.“
Cirkadiánny rytmus je vnútorný biologický časovač tela. Riadi 24-hodinový cyklus spánku a bdenia, ako aj ďalšie telesné procesy, napríklad hormonálnu reguláciu, trávenie a telesnú teplotu. Je riadený mozgom a ovplyvňovaný najmä vystavením svetlu.
Čítajte viac Drastické chudnutie môže narobiť viac škody ako úžitku. Odborník radí, ako sa zbaviť kíl navyše zdravo a udržateľne
Pri silnom cirkadiánnom rytme sú biologické hodiny dobre zosúladené s 24-hodinovým dňom a vysielajú jasné signály pre telesné funkcie. Ľudia so silným cirkadiánnym rytmom majú tendenciu dodržiavať pravidelné časy spánku a aktivity aj pri zmenách rozvrhu či ročných období. Naopak, pri slabom cirkadiánnom rytme sú biologické hodiny ľahšie narušené zmenami svetla alebo denného režimu. Títo ľudia častejšie posúvajú časy spánku a aktivity podľa sezóny alebo zmien v rozvrhu.
Štúdie sa zúčastnilo 2 183 ľudí s priemerným vekom 79 rokov, ktorí na začiatku nemali diagnostikovanú demenciu. Z účastníkov bolo 24 % černošského pôvodu a 76 % bieleho pôvodu.
Účastníci nosili malé srdcové monitory pripevnené na hrudi, ktoré v priemere 12 dní merali odpočinok a aktivitu. Výskumníci tieto údaje využili na sledovanie sily a vzorcov cirkadiánnych rytmov. Následne boli účastníci sledovaní v priemere tri roky, počas ktorých bolo u 176 ľudí diagnostikovaných ochorenie demencie.
Čítajte viac Ale do... Utečie vám občas šťavnatejší výraz? Odborníčka vysvetľuje, prečo je to dobré pre vaše zdravie
Vedci analyzovali údaje z monitorov pomocou viacerých ukazovateľov sily cirkadiánneho rytmu. Patril medzi ne aj tzv. relatívny amplitúdový rozdiel, ktorý vyjadruje rozdiel medzi najaktívnejším a najmenej aktívnym obdobím dňa. Vyššia relatívna amplitúda znamenala silnejší cirkadiánny rytmus. Účastníci boli rozdelení do troch skupín a porovnávali sa skupiny s najsilnejšími a najslabšími rytmami. V skupine so silnými rytmami sa demencia rozvinula u 31 zo 728 ľudí, zatiaľ čo v skupine so slabými rytmami u 106 zo 727 ľudí.
Po zohľadnení faktorov, ako sú vek, krvný tlak či srdcové ochorenia, mali ľudia so slabými rytmami takmer 2,5-násobne vyššie riziko demencie. Riziko demencie sa zvýšilo o 54 % pri každom poklese relatívnej amplitúdy o jednu smerodajnú odchýlku.
Výskumníci tiež zistili, že ľudia, ktorých vrchol dennej aktivity nastával neskôr popoludní (o 14:15 alebo neskôr), mali v porovnaní s tými, ktorých aktivita vrcholila skôr (medzi 13:11 a 14:14), o 45 % vyššie riziko demencie. Demencia sa rozvinula u 7 % ľudí v skupine so skorším vrcholom aktivity a u 10 % ľudí v skupine s neskorším vrcholom.
Čítajte viac Tichý zabijak takmer v každej kuchyni. Jeme ho každý deň a pomaly ničí naše cievy
Neskorší vrchol aktivity môže naznačovať nesúlad medzi biologickými hodinami a vonkajšími podnetmi, ako sú denné svetlo a tma.
„Narušenie cirkadiánnych rytmov môže ovplyvniť telesné procesy, ako je zápal, a narušiť spánok, čo môže zvyšovať tvorbu amyloidových plakov spojených s demenciou alebo znižovať ich odstraňovanie z mozgu,“ uviedla Wang. „Budúce štúdie by mali preskúmať úlohu intervencií zameraných na cirkadiánny rytmus, ako je svetelná terapia alebo zmeny životného štýlu, a zistiť, či môžu pomôcť znížiť riziko demencie.“
Obmedzením štúdie bolo, že výskumníci nemali údaje o poruchách spánku, napríklad o spánkovom apnoe, ktoré by mohli ovplyvniť výsledky.
