Nemá výstražný štítok a len zriedka pôsobí dramaticky v danom momente. Žiadna ostrá bolesť, žiadny okamžitý kolaps, len pomalý, nenápadný útok na vnútornú výstelku krvných ciev, ktorý sa môže hromadiť celé roky.
Tento „tichý zabijak“ nie je jedna exotická surovina.
Je to každodenný stravovací vzorec, ktorý sa v mnohých kuchyniach stal normou: ultra-spracované potraviny, balené a technologicky upravené produkty navrhnuté pre pohodlie, dlhú trvanlivosť a čo najvyššiu chuťovú príťažlivosť.
Naše tepny nie sú pasívne potrubia. Vnútorná výstelka krvných ciev, endotel, pomáha regulovať prietok krvi, krvný tlak aj zápalové procesy. Keď je zdravá, funguje ako ochranná a pružne reagujúca bariéra. Ak je však opakovane zaťažovaná nevhodnou stravou, jej schopnosť správne fungovať sa znižuje, čím sa vytvára priestor pre rozvoj aterosklerózy a kardiovaskulárnych ochorení.
Jedným z najjasnejších varovných signálov v odbornej literatúre je konzistentná súvislosť medzi vyšším príjmom ultra-spracovaných potravín a vyšším kardiovaskulárnym rizikom.
V štúdii publikovanej v The BMJ mali ľudia, ktorí konzumovali viac ultra-spracovaných potravín, vyššie riziko srdcovo-cievnych ochorení, ischemickej choroby srdca aj ochorení mozgových ciev (autori zároveň upozorňujú, že ide o observačnú štúdiu, ktorá nedokazuje priamu príčinnú súvislosť).
Iná štúdia z roku 2024 v The BMJ navyše ukázala, že vyššia expozícia ultra-spracovaným potravinám súvisí s vyšším rizikom viacerých nepriaznivých zdravotných dôsledkov, pričom obzvlášť silné prepojenia sa objavili pri kardiometabolických ochoreniach.
Čo sa v skutočnosti deje v tele?
Výskumy ukazujú, že endotel môže byť poškodený akútne už po vysokom príjme cukru. Kontrolovaná štúdia zaznamenala zhoršenie endoteliálnej funkcie po požití glukózy, čo podporuje hypotézu, že prudké výkyvy hladiny cukru v krvi po jedle môžu narúšať funkciu ciev.
Dlhodobo sa opakujúce výkyvy, najmä v kombinácii s nízkym príjmom vlákniny a vysokým podielom rafinovaných sacharidov, môžu prispievať k chronickému zápalu a metabolickému zaťaženiu organizmu.
Ďalším, už dlhšie známym problémom sú priemyselne vyrábané transmastné kyseliny, ktoré sa verejné zdravotnícke inštitúcie snažia úplne odstrániť zo stravy. Svetová zdravotnícka organizácia presadzuje ich globálnu elimináciu, keďže ich konzumácia je spájaná s veľkým počtom úmrtí na srdcovo-cievne ochorenia každý rok.
Vedecké prehľady aj experimentálne štúdie dávajú trans tuky do súvislosti so zápalom a poruchou funkcie endotelu, teda mechanizmami, ktoré priamo poškodzujú zdravie ciev.
Riešením nie je prísaha, že si už „nikdy nedáte snack“. Podstatné je urobiť zo zdravšej voľby predvolenú možnosť: variť častejšie zo základných surovín, nahradiť sladené nápoje vodou alebo nesladeným čajom, vyberať tuky s nízkym obsahom transmastných kyselín a stavať jedlá na rastlinných zdrojoch bohatých na vlákninu.