Mnohí ľudia, ktorí priberajú, trvajú na tom, že nejedia viac než predtým a často si to naozaj nevymýšľajú.
Moderný výskum obezity čoraz jasnejšie ukazuje, že princíp „kalórie prijaté verzus kalórie spálené“ je biologicky správny, no nevysvetľuje celý obraz. Rozhodujúce je aj to, ako strava a každodenný život ovplyvňujú signály hladu, rýchlosť jedenia, trávenie a dokonca aj to, koľko kalórií telo spaľuje v pokoji.
Jedným z najjasnejších príkladov je úloha ultra-spracovaných potravín. V randomizovanej štúdii z roku 2025 publikovanej v časopise Nature Medicine účastníci dodržiavali diéty navrhnuté tak, aby spĺňali zásady zdravej výživy. Jedna však pozostávala z minimálne spracovaných potravín a druhá z ultra-spracovaných.
Aj pri dodržaní „zdravých“ pravidiel bola minimálne spracovaná strava spojená s väčším poklesom hláseného energetického príjmu v porovnaní s ultra-spracovanou stravou, ako aj s výraznejším rozdielom v zmene telesnej hmotnosti medzi oboma prístupmi.
Výskumníci poukazujú na mechanizmy, ako je vyššia energetická hustota potravín a skutočnosť, že spracované jedlá sa dajú jesť rýchlejšie a s menším žuvaním, čo môže nenápadne zvyšovať príjem energie ešte predtým, než mozog zaregistruje pocit sýtosti.
Tento „tichý posun“ si nevyžaduje žiadne zjavné prejedanie sa. Ultra-spracované produkty často kombinujú textúry, chute a prídavné látky, ktoré umožňujú rýchlejšiu konzumáciu kalórií a zároveň môžu ovplyvňovať črevnú biológiu.
Štúdia z roku 2024 v časopise Nature Reviews Gastroenterology & Hepatology sumarizuje rastúce dôkazy, ktoré spájajú stravu bohatú na ultra-spracované potraviny (a ich aditíva) s narušeniami dôležitými pre zdravie čriev, pripomínajúc, že regulácia hmotnosti závisí aj od toho, čo sa deje po tom, ako jedlo dorazí do tráviaceho systému, nielen od údajov na etikete.
Druhou stranou rovnice je výdaj energie, a aj ten sa môže nenápadne znížiť.
Analýza z roku 2025 vychádzajúca zo štúdie CALERIE 2, publikovaná v časopise Scientific Reports, zistila, že po dlhodobom kalorickom obmedzení a úbytku hmotnosti klesol energetický výdaj počas spánku viac, než by sa dalo predpokladať len na základe zmeny telesnej veľkosti.
Určitá miera metabolickej adaptácie navyše pretrvávala v čase v závislosti od použitého modelu. Jednoducho povedané: telo sa môže stať „efektívnejším“ a spaľovať menej kalórií, než by ste očakávali, aj keď sa vaša denná rutina výrazne nezmení.
Existujú však aj faktory, ktoré na prvý pohľad s jedlom vôbec nesúvisia. Vedci už dlhodobo upozorňujú, že narušenie cirkadiánneho rytmu, teda keď spánok, bdenie a stravovanie prebiehajú v biologicky „nesprávnych“ časoch, môže ovplyvňovať hormóny regulujúce chuť do jedla aj energetický výdaj.
Prehľad v časopise Nature Reviews Endocrinology podrobne opisuje, ako nedostatok spánku a cirkadiánna nesúladnosť menia signály hladu a metabolizmus spôsobmi, ktoré môžu viesť k postupnému priberaniu aj bez výrazných zmien v stravovaní.
Napokon sa výskum obezity čoraz viac posúva aj za hranice životného štýlu smerom k vplyvom prostredia.
Prehľadová štúdia z roku 2025 v publikácii Endocrine disruptors, obesity, and metabolic syndrome sumarizuje dôkazy o tom, že niektoré chemické látky môžu pôsobiť ako tzv. „obezogény“, teda ovplyvňovať tukové tkanivo a metabolické riziko.
Neznamená to, že strava a pohyb prestávajú byť dôležité, ale je to varovanie, že nie všetky telá fungujú podľa rovnakých metabolických pravidiel.