Vitamín D sa stal akýmsi „pre istotu“ doplnkom, a to najmä v zime, po vlečúcich sa zimných nachladnutiach alebo vtedy, keď krvné testy ukážu hraničné hodnoty.
Problémom však nie je samotný vitamín D. Problémom je, ako ľahko ho ľudia užívajú spôsobmi, ktoré odborné zdravotnícke inštitúcie a výskumníci čoraz častejšie označujú za rizikové: v príliš vysokých dávkach, príliš často alebo v nesprávnom dávkovacom režime.
Najčastejšou chybou je vnímanie vitamínu D ako neškodného každodenného doplnku, pričom si ľudia nenápadne skladajú dávky z viacerých zdrojov. Multivitamín, tableta „na kosti a kĺby“ a k tomu samostatné kvapky vitamínu D môžu spoločne viesť k omnoho vyššiemu príjmu, než si človek uvedomuje, bez toho, aby si všimol celkovú dávku.
Americký Národný inštitút zdravia upozorňuje, že tolerovateľný horný limit príjmu vitamínu D pre dospelých je 100 mikrogramov (4 000 IU) denne zo všetkých zdrojov. Zároveň platí, že na etiketách sa dnes často uvádzajú mikrogramy, pričom jednotky IU sú niekedy uvedené len v zátvorke, čo môže viesť k zmätku pri dávkovaní.
Potom je tu trend, ktorý znepokojuje regulačné orgány najviac. Ide o vysoké „bolusové“ dávky, teda veľmi veľké jednorazové dávky užívané raz týždenne alebo raz mesačne.
Nemecký Spolkový inštitút pre hodnotenie rizík (BfR) vo svojom stanovisku z roku 2025 varoval, že takéto vysoké bolusové prípravky zvyšujú riziko nesprávneho užívania (napríklad keď si niekto omylom vezme dávku určenú „raz za 20 dní“ každý deň). Štúdie navyše spájajú veľmi vysoké bolusové dávky so zvýšeným rizikom pádov a zlomenín.
Inštitút preto odporúča, aby sa v prípade potreby suplementácie uprednostňovali nižšie denné dávky pred prerušovaným užívaním megadávok.
Vedecké prehľady opakovane potvrdzujú, že „viac“ automaticky neznamená „lepšie“. Prehľadová štúdia z roku 2025 v časopise Frontiers in Nutrition upozorňuje, že hoci je vitamín D vo všeobecnosti bezpečný pri dodržiavaní odporúčaných dávok, nadmerný príjem môže viesť k hyperkalcémii (nadmernému množstvu vápnika v krvi) a potenciálne aj k problémom s obličkami, ako je nefrolitiáza (obličkové kamene).
Ďalšia štúdia z roku 2025, ktorá sa zamerala na pády a zlomeniny, uvádza, že nepriaznivé účinky môžu súvisieť nielen s nízkymi hladinami vitamínu D, ale aj s jeho nadbytkom, pričom osobitnú pozornosť venuje práve vysokým dávkam.
Skutočné riziká sa najjasnejšie prejavujú v prípadoch toxicity, ktoré sú spojené so zneužívaním doplnkov alebo chybami v dávkovaní. Nedávne kazuistiky opisujú prípady závažnej hyperkalcémie po dlhodobom užívaní vysokých dávok vitamínu D, niekedy z nečakaných zdrojov alebo v dôsledku nesprávne pripravených doplnkov.
Praktické pravidlo je pritom jednoduché. Vitamín D by sa mal dávkovať cielene, nie automaticky. Ak ho užívate ako doplnok, mali by ste poznať svoj celkový denný príjem zo všetkých produktov, vyhýbať sa vysokým „bolusovým“ režimom, pokiaľ ich neodporučí lekár, a zvážiť vyšetrenie krvi pred začatím a počas užívania vyšších dávok.
Pretože pri vitamíne D nebýva najväčšou chybou to, že si ho človek zabudne vziať, ale to, že predpokladá, že dávka mu nemôže uškodiť.