Práca z domu zlepšuje duševné zdravie žien viac než mužov. Vyplýva to zo štúdie na dlhodobých prieskumových údajoch od viac ako 16 000 austrálskych pracovníkov.
V článku pre portál The Conversation priblížili zistenia autori štúdie, odborníci z Melbourne Institute of Applied Economic and Social Research austrálskej University of Melbourne – výskumný pracovník Jan Kabátek a seniorný výskumný pracovník Ferdi Botha. Pokúsili sa tiež zodpovedať na otázky, kto z práce z domu profituje najviac a ideálne koľko dní v týždni by sme mali takto pracovať.
Výskumníci analyzovali 20 rokov údajov z národného prieskumu Household, Income and Labour Dynamics in Australia (HILDA). Sledovali pracovné podmienky a duševné zdravie viac ako 16 000 zamestnancov. Do analýzy nezahrnuli dva pandemické roky (2020 a 2021), pretože duševné zdravie ľudí v tom období mohli ovplyvňovať faktory nesúvisiace s prácou z domu.
Údaje im umožnili sledovať jednotlivcov v čase a skúmať, ako sa ich duševné zdravie menilo spolu s ich dochádzaním a režimom práce z domu. Štatistické modely vylúčili zmeny spôsobené veľkými životnými udalosťami (napríklad zmenou zamestnania alebo narodením detí).
Zamerali sa na dve veci, aby sme zistili vplyv na duševné zdravie: čas dochádzania a prácu z domu. Skúmali tiež, či sa tieto účinky líšia medzi ľuďmi s dobrým a so slabším duševným zdravím, čo je novým prvkom našej štúdie.
Na čo prišli?
„U žien nemal čas dochádzania žiadny zistiteľný vplyv na duševné zdravie. U mužov však dlhšie dochádzanie súviselo so zhoršeným duševným zdravím, najmä u tých, ktorí už mali oslabené duševné zdravie,“ vysvetľujú Kabátek a Botha s dôvetkom, že tento efekt bol mierny.
U muža približne v strede rozdelenia duševného zdravia (blízko mediánu) pridanie pol hodiny k jednosmernému dochádzaniu znížilo hodnotené duševné zdravie približne rovnako ako 2 % pokles príjmu domácnosti.
Práca z domu mala silný pozitívny vplyv na duševné zdravie žien, ale len za určitých okolností. „Najväčšie zlepšenia sa zaznamenali vtedy, keď ženy pracovali prevažne z domu, no zároveň trávili čas (jeden až dva dni) v kancelárii alebo na pracovisku každý týždeň. U žien so slabým duševným zdravím viedlo takéto usporiadanie k lepšiemu duševnému zdraviu než výlučná práca na pracovisku. Prínosy boli porovnateľné s 15 % nárastom príjmu domácnosti,“ opisujú výskumníci.
Tento výsledok potvrdzuje skoršiu štúdiu, ktorá zistila, že podobné hybridné pracovné usporiadanie zvyšuje spokojnosť v práci a produktivitu.
Prínosy práce z domu pre duševné zdravie žien neboli len výsledkom úspory času na dochádzanie. „Keďže naša analýza dochádzanie zohľadňovala samostatne, tieto prínosy odrážali iné pozitívne aspekty práce z domu, ako je menší pracovný stres alebo lepšie zosúladenie práce a rodinného života. Občasná alebo veľmi obmedzená práca z domu nemala na duševné zdravie žien jasný vplyv. Dôkazy o plnohodnotnej práci výlučne z domu boli menej jednoznačné, najmä preto, že relatívne málo žien pracovalo týmto spôsobom,“ podčiarkli.
Štúdia zistila, že u mužov nemala práca z domu žiadny štatisticky spoľahlivý vplyv na duševné zdravie – ani pozitívny, ani negatívny – bez ohľadu na to, koľko dní pracovali z domu alebo na pracovisku. Podľa autorov to môže odrážať rodovo podmienené rozdelenie úloh v domácnostiach, ako aj skutočnosť, že sociálne a priateľské siete mužov bývajú častejšie viazané na pracovné prostredie.
Čo z toho celého vyplýva? Pracovníci so slabším duševným zdravím sú najcitlivejší na dlhé dochádzanie a najpravdepodobnejšie profitujú z rozsiahlejších možností práce z domu. Je to čiastočne preto, že ľudia so slabým duševným zdravím majú už obmedzenejšiu schopnosť zvládať stresujúce udalosti.
„Pre ženy so slabým duševným zdravím môže práca z domu predstavovať výrazné zlepšenie celkovej pohody. Pre mužov so slabým duševným zdravím môže pomôcť aj samotné skrátenie času dochádzania. Naopak, pracovníci s dobrým duševným zdravím sa zdajú byť menej citliví na dochádzanie aj na vzorce práce z domu. Flexibilitu môžu stále oceňovať, no dopady pracovného usporiadania na ich duševné zdravie sú menšie,“ uzavreli Kabátek a Botha.
Aké sú odporúčania autorov štúdie?
- Ak ste zamestnanec, sledujte, ako dochádzanie a rôzne formy práce z domu ovplyvňujú vaše vlastné duševné zdravie, namiesto predpokladu, že existuje jedno univerzálne najlepšie riešenie. Ak máte ťažkosti s duševným zdravím, plánujte si najnáročnejšie úlohy na dni, keď pracujete v prostredí, v ktorom sa cítite najlepšie.
- Ak ste zamestnávateľ, ponúkajte flexibilné možnosti práce z domu, najmä zamestnancom, ktorí majú problémy s duševným zdravím. Zvážte hybridné modely kombinujúce prácu z domu aj z kancelárie, keďže sa ukazujú ako najprínosnejšie. Berte čas dochádzania ako faktor pri diskusiách o pracovnej záťaži a pohode zamestnancov. Vyhýbajte sa jednotným politikám povinného návratu do kancelárií.
- Ak tvoríte verejnú politiku, investujte do znižovania dopravných zápch a zlepšovania kapacity verejnej dopravy. Posilňujte rámce podporujúce flexibilné pracovné usporiadanie. Podporujte dostupnosť služieb v oblasti duševného zdravia.