Narastá množstvo dôkazov, že počet chýbajúcich zubov u človeka je ukazovateľom rizika, že zomrie predčasne. Nový výskum navyše naznačuje, že dôležitý môže byť aj stav zostávajúcich zubov, upozornil portál Science Alert. Štúdia bola publikovaná v časopise BMC Oral Health.
Tím vedený výskumníkmi z Univerzity v Osake v Japonsku skúmal zdravotné a zubné záznamy 190 282 dospelých vo veku 75 rokov a viac. Každá pozícia zuba bola označená ako chýbajúca, zdravá (neporušená), zaplombovaná (opravená zubným lekárom) alebo pokazená.
Výsledky ukázali, že zdravé aj zaplombované zuby boli približne rovnako spojené s nižším rizikom úmrtnosti. Väčší počet chýbajúcich alebo pokazených zubov bol naopak spojený so zvýšeným rizikom úmrtnosti, čím sa potvrdili predchádzajúce zistenia.
„Celkový počet zdravých a zaplombovaných zubov predpovedal celkovú úmrtnosť presnejšie než samotný počet zdravých zubov alebo kombinovaný počet zdravých, zaplombovaných a pokazených zubov,“ píšu výskumníci vo svojej publikovanej štúdii.
Celková úmrtnosť (all-cause mortality) meria pravdepodobnosť, že človek zomrie skôr, než by sa za bežných okolností očakávalo, a to z akéhokoľvek dôvodu. Predpokladá sa, že zdravie ústnej dutiny je úzko prepojené s celkovým zdravím – napríklad prostredníctvom zápalových procesov.
Vedci naznačujú, že chýbajúce alebo pokazené zuby môžu viesť k chronickému zápalu, ktorý sa môže šíriť do iných častí tela. Menší počet zubov môže tiež sťažovať žuvanie potravy a udržiavanie zdravej a výživnej stravy.
Táto štúdia zdôrazňuje dôležitosť ústneho zdravia: oprava a ošetrovanie zubov môže nielen zlepšiť stav vašich úst, ale môže vás aj chrániť pred rizikom predčasného úmrtia.
„Hoci viaceré štúdie identifikovali počet nechýbajúcich zubov ako významný prediktor celkovej úmrtnosti, len málo z nich hodnotilo vplyv klinického stavu jednotlivých zubov na celkovú úmrtnosť,“ píše tím.
Výskumníci zároveň priznávajú, že ich zistenia mohli byť ovplyvnené aj inými faktormi, ktoré neboli v štúdii zaznamenané. Napríklad nedostatočná zubná starostlivosť môže odrážať nízky socioekonomický status, ktorý tiež ovplyvňuje dĺžku života.
Výskum je v súlade s ďalšou nedávnou štúdiou publikovanou v časopise Geriatrics & Gerontology, ktorú realizoval tím z Tokijského inštitútu vedy. Tá sa širšie zamerala na tzv. orálnu krehkosť, ktorá zahŕňa chýbajúce zuby, problémy so žuvaním a prehĺtaním, suchosť v ústach a ťažkosti s rozprávaním.
Ľudia s tromi alebo viacerými z týchto príznakov mali o 1,23-krát vyššiu pravdepodobnosť, že budú potrebovať dlhodobú starostlivosť, a o 1,34-krát vyššiu pravdepodobnosť úmrtia počas sledovaného obdobia, na základe analýzy 11 080 starších dospelých. Ide o ďalší náznak toho, že starostlivosť o ústne zdravie zvyšuje šance na dlhší a zdravší život.
Budúce štúdie by sa podľa výskumníkov z Univerzity v Osake mali zamerať nielen na počet zubov, ktoré ľudia majú, ale aj na ich stav. Stále je toho veľa, čo sa treba naučiť o tom, prečo majú starší ľudia s menším počtom zubov vyššiu pravdepodobnosť skoršieho úmrtia.
„Mechanizmus, ktorý je základom súvislosti medzi počtom pokazených a zaplombovaných zubov a celkovou úmrtnosťou, by mal byť dôkladne preskúmaný v dobre navrhnutých kohortových štúdiách,“ uzatvárajú autori.