Ešte pred niekoľkými rokmi boli lieky zo skupiny GLP-1 známe najmä pacientom s cukrovkou. Dnes sa z nich stal fenomén, v ktorom ľudia vidia šancu na rýchlu stratu nechcených kíl.
Agonisti receptorov GLP-1 sú moderné lieky používané najmä na liečbu cukrovky 2. typu a čoraz častejšie aj na liečbu obezity. Účinné látky v nich sú semaglutid, tirzepatid alebo liraglutid. Napodobňujú účinok prirodzeného hormónu GLP-1, ktorý si telo vytvára po jedle. Pôsobia na mozgové receptory, znižujú chuť do jedla, človek sa po nich rýchlejšie zasýti. Vedú k chudnutiu – a práve preto sa stali populárnymi.
Na Slovensku sú v súčasnosti registrované štyri lieky s obsahom liečiva semaglutid (Kyinsu, Ozempic, Wegovy a Rybelsus), jeden liek s obsahom tirzepatidu (Mounjaro) a tri lieky s obsahom liečiva liraglutid (Saxenda, Xultophy a Victoza). Všetky tieto lieky sú viazané na lekársky predpis a sú indikované na liečbu diabetu 2. typu, prípadne diagnostikovanej obezity.
Prezidentka Slovenskej obezitologickej asociácie a špecialistka na diabetológiu, poruchy látkovej premeny a výživy Ľubomíra Fábryová pre Pravdu potvrdila, že popularita týchto liekov rastie aj u nás. Ľudia si ich pýtajú s vidinou rýchleho schudnutia.
„S týmto trendom sa stretávame dennodenne nielen v klinickej praxi, ale aj v médiách. V prvom rade si treba uvedomiť, že ide o lieky určené na liečbu cukrovky 2. typu a/alebo obezity, sú viazané na lekársky predpis a ich indikovanie má presne stanovené podmienky, napriek tomu, že na liečbu obezity nie sú hradené z verejného zdravotného poistenia,“ vysvetlila Fábryová.
Zároveň upozorňuje, že manažment jedinca s obezitou je vždy komplexný. „Jeho súčasťou je dlhodobo udržateľná zmena životného štýlu (stravovacie návyky, pohybová aktivita, podpora psychológa) a aj lekárom indikovaná farmakoterapia, ktorá určite nie je náhradou za zmenu životného štýlu,“ podčiarkla Fábryová.
Populárne sú aj u Slovákov
„Dopyt po takýchto liekoch v posledných rokoch vzrástol, najmä vďaka ich popularizácii v médiách a na sociálnych sieťach. Ľudia sú vystavení tlaku spoločnosti na výzor alebo výkon jednotlivca. Štátny ústav zdôrazňuje, že lieky nie sú módny trend a mali by sa užívať výhradne pod dohľadom lekára,“ hovorí Lucia Balážiková, hovorkyňa ŠÚKL.
Pripomína, že užívanie takýchto liekov za účelom tzv. rýchleho estetického chudnutia – teda chudnutia, ktoré nie je indikované lekárom na základe diagnózy, ale jeho hlavným účelom je zmena vzhľadu – sa spája s mnohými zdravotnými rizikami.
„V prípade, ak pacientom nebolo diagnostikované ochorenie, na ktoré sú lieky indikované, prínosy liekov nemusia prevažovať nad potenciálnymi rizikami ich nežiaducich účinkov. Pri spomínaných liekoch hrozí napríklad riziko vzniku nežiaducich účinkov, ako sú tráviace ťažkosti (nevoľnosť, nadúvanie, vracanie) alebo vážnejšie stavy, napríklad zápal pankreasu,“ zdôrazňuje Balážiková.
Jednoznačne povedať, koľko ľudí na Slovensku tieto lieky užíva, nie je jednoduché. Ide však o desaťtisíce ľudí. Všeobecná zdravotná poisťovňa (VšZP) evidovala v roku 2023 niečo cez 12-tisíc pacientov s touto liečbou, o rok neskôr 14,5 tisíca a za rok 2025 sú zatiaľ k dispozícii údaje o vyše 17,5-tisíc pacientoch. Išlo však len o ľudí, ktorým poisťovňa liečbu uhradila, nie o samoplatcov, ktorí ňou chceli chudnúť. Union evidoval v roku 2024 1 923 poistencov užívajúcich tieto lieky a v roku 2025 to bolo 2 594. Aj v Dôvere záujem rástol, v roku 2023 ich poisťovňa uhradila 5 541 pacientom, v roku 2024 už 7 117 pacientom a vlani 8 718.
Zaujímavejšie sú však čísla pri poistencoch Dôvery, ktorí si lieky hradili sami a dali si ich predpísať na chudnutie. V roku 2023 to bolo len 2 177 ľudí, no minulý rok až 20 866.
Podľa Národného centra zdravotníckych informácií (NCZI) bolo v roku 2024 vydaných takmer 226-tisíc balení liekov s liraglutidom, semaglutidom alebo tirzepatidom. A za prvé tri kvartály roku 2025, za ktoré má zatiaľ NCZI údaje k dispozícii, to bolo viac ako 253-tisíc liekov.
Veľavravné sú aj čísla, koľko liekov bolo vydaných bez úhrady poisťovňou. Lieky sú hradené pri diabete 2. typu, ak ich predpíše diabetológ. Na obezitu a chudnutie uhrádzané nie sú. V roku 2024 bolo takto vydaných 52 934 GLP-1 liekov. No a za tri kvartály minulého roka to bolo 85 727.
„Väčšinou sú to pacienti, ktorí už vykonávajú aj iné úkony zabezpečujúce chudnutie, cvičia a podobne,“ hovorí Ondrej Sukeľ, prezident Slovenskej lekárnickej komory, akí pacienti si najčastejšie chodia do lekární po tieto lieky. Stretáva sa aj s tým, že ľudia ich považujú za zázrak na chudnutie, pri ktorom im stačí jedna injekcia a nemusia nič iné robiť. „Ono to tak aj funguje, ale návrat je podľa publikovaných údajov až štvornásobne rýchlejší,“ varuje farmaceut.
Cena za mesačnú liečbu závisí od konkrétneho lieku. „Od najlacnejších, povedzme 150 eur, až po tie najdrahšie, čo môže byť 200 – 300 eur,“ dodáva Sukeľ.
Váha sa môže rýchlo vrátiť späť
Odborníci dlhodobo varujú – agonisti receptorov GLP-1 nie sú zázračnými pilulkami na chudnutie. A hoci môžu predstavovať revolučné riešenie pre pacientov s obezitou, aj Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) odkazuje, že len samotné lieky ju nevyriešia. Navyše stále chýba dostatočný výskum o dlhodobej účinnosti. Dôležitá je preto, tak ako pri každom chudnutí, úprava životného štýlu – stravovania aj množstva pohybu. Ten je dôležitý aj preto, aby ľudia pri chudnutí nestrácali zároveň aj svalovú hmotu.
Aj výskum Oxfordskej univerzity zo začiatku tohto roka upozorňuje, že pacienti, ktorí ukončia liečbu týmito liekmi, majú tendenciu opäť rýchlo priberať. Pri semaglutide a tirzepatide bol priemerný nárast hmotnosti 0,8 kg mesačne, pričom odhady naznačujú návrat na pôvodnú hmotnosť približne do 1,5 roka. Autori analyzovali dáta z 37 predchádzajúcich štúdií.
„Tieto lieky zásadne menia liečbu obezity a dokážu dosiahnuť významný úbytok hmotnosti. Naša analýza však ukazuje, že ľudia majú tendenciu po ich vysadení rýchlo znovu priberať – rýchlejšie, než to vidíme pri behaviorálnych programoch,“ povedal hlavný autor štúdie Sam West. „Nejde o zlyhanie liekov – odráža to povahu obezity ako chronického ochorenia so sklonom k návratu. Je to varovanie pred krátkodobým používaním bez komplexnejšieho prístupu k regulácii hmotnosti,“ podčiarkol.
Autori priblížili, že toto rýchlejšie priberanie môže súvisieť s tým, že ľudia užívajúci lieky nemusia vedome meniť stravovanie, aby schudli, a po vysadení liekov si tak nemusia osvojiť praktické stratégie, ktoré by im pomohli udržať si hmotnosť.
Falošné lieky sa predávajú cez internet
ŠÚKL spolu s Európskou liekovou agentúrou (EMA) v septembri minulého roka varoval pred rastúcou hrozbou falšovania týchto liekov. Predávajú sa cez internet, podvodné webové stránky a propagované boli cez sociálne siete. Hovorkyňa ŠÚKL Lucia Balážiková potvrdila, že táto hrozba je stále aktuálna.
„Ľudia často vplyvom spoločenského tlaku a sociálnych sietí hľadajú skratky a rýchle „zázračné“ riešenia. Preto medzi najčastejšie falšované lieky už dlhodobo patria tzv. „lifestylové“ lieky, napríklad lieky na zlepšenie vzhľadu, výkonnosti či potencie. Falšovateľom liekov ide najmä o zisk, preto reagujú na aktuálne trendy a dopyt. Aby maximalizovali zisk, falšované lieky vyrábajú v nevyhovujúcich podmienkach ako sú pivnice či garáže. Falšované lieky často neobsahujú žiadnu účinnú látku, alebo jej obsahujú nebezpečné množstvo. Namiesto liečiv a schválených látok používajú lacné a toxické náhrady ako napríklad jed na potkany, cement, farby do tlačiarní či ťažké kovy,“ opisuje Balážiková a dodáva, že nákupom takýchto liekov pacienti nielen riskujú svoje zdravie a život, ale priamo podporujú kriminálnu činnosť.
Cez internet sa na Slovensku môžu predávať len voľnopredajné lieky, ktoré sú registrované v SR a nie sú viazané na lekársky predpis. Lieky viazané na lekársky predpis sú dostupné iba v kamenných lekárňach a nie je možné si ich legálne objednať cez internet.