Behať? Áno, ale nie na hocičom

Najväčšou výhodou športového behania je, že sa dá robiť kdekoľvek. Stačí si obuť tenisky a ísť.

12.07.2010 14:00
behanie - povrch - teniska - dopad - šľachy kĺby Foto:
Aj keď je tráva mäkká a príjemná pre nohy, svaly pretekára tvrdo pracujú.
debata

Ale nie všetky povrchy sú vhodné na pravidelný joging, líšia sa svojím zložením a tým aj vplyvom na zdravie bežca. Tie najmenej kvalitné – betónové – sú pohromou pre jeho kĺby. Na čom teda behať?

Časopis Runner ´ s world stavia na prvú priečku trávu. Získala až 9,5 boda z 10 možných. Je to najprirodzenejší povrch pre bežca. Aj keď je tráva mäkká a príjemná pre nohy, svaly pretekára tvrdo pracujú. Nepochybne si všimnete rozdiel, keď sa vrátite na normálnu cestu. Jej nevýhodou však je, že skrýva nástrahy v podobe nerovností. Na tie môžu doplatiť ľudia s nestabilnými členkami. A okrem toho, tráva nerobí dobre alergikom.

Lesné cesty sú takisto takmer ideálne, mäkká rašelina je šetrná pre kĺby, nohy po nej bežia samé. Nehovoriac o výbornom vzduchu, ktorý bežec dýcha. Nevýhodou sú korene stromov, o ktoré sa dá potknúť a takisto množstvo mlák a blata.

Celkom dobre obstojí aj taký starodávny povrch, ako je škvára. Je to vlastne zmes jemných kamienkov, uhlia, popola a škváry. Hoci ide o materiál využívaný v minulom storočí, aj dnes ich ešte môžete nájsť naokolo. Škvára je priateľská ku kĺbom, terén je upravený, bez nerovností. Nevýhodou môže byť pošmyknutie v zákrute alebo pri mokrom počasí. Napriek tomu škvára získala 7,5 boda z 10.

V prípade zlého počasia sa dá behať buď v krytej hale na syntetickom povrchu alebo hoci aj doma na bežiacom páse. Oba varianty sú prijateľné. Syntetické povrchy sú rýchle, rovné a mäkké. Takisto je vhodný pre kĺby aj bežiaci pás. Ten má navyše aj monitor sledujúci tempo, pulz, kalórie, prebehnutú dráhu. Bežca neotravujú psy, vietor ani smog. Nevýhodou však je pomerne rýchlo prichádzajúca nuda. A bez protivetra sa človek poriadne skoro začne potiť.

Hoci sa cesty a chodníky v meste považujú za škodlivé, nie všetky sú úplne zlé. Menším zlom je napríklad asfalt. Teda zmes štrku, dechtu a drveného kameňa. Je ťažké celkom sa mu vyhnúť, ale nie je to taká katastrofa ako betón. Výhodou asfaltu je jeho rýchlosť a ľahkosť, s ktorou bežec na ňom udrží tempo. Navyše kladie menšie nároky na Achillové šľachy, ako mäkšie a nerovné terény. Napriek tomu je lepšie sa mu radšej vyhnúť. Z desaťbodovej škály sa mu ušlo len šesť. Toľko isto získal aj piesok. Suchý a hlboký skvele precvičí lýtka, ale zaťažuje Achillove šľachy. Okrem toho pri behu v piesku – či už na boso alebo aj v teniskách, hrozia bežcovi pľuzgiere. Na dlhé trasy to nie je vhodný povrch, na kratšie však môže byť príjemným spestrením tréningu.

Najmenej vhodné na behanie sú betón a sneh. Betón predstavuje pre nohy a kĺby najväčší šok, je desať ráz tvrdší ako asfalt. Sneh je zas na prvý pohľad romantickým spestrením, dokáže premeniť fádny park na rozprávkovú krajinu. Lenže zvykne pod sebou skrývať ľad a iné prekážky. Čiže veľmi ľahko môže dôjst bežec k úrazu. Z desiaťch bodov mu Runner ´s world udelil len dva.

Facebook X.com debata chyba Newsletter