Rehabilitujú tu pacientov, ktorí majú problémy s chrbticou metódou Pilates Medical. „Odborníci už dávno vedeli, že ak budú mať pacienti pevný hlboký svalový systém, budú mať menej alebo žiadne problémy s chrbticou. Ale až Pilatesova metóda nám ukázala, ako sa tieto hlboké svaly dajú cvičiť,“ hovorí doktorka Monika Klenková, riaditeľka centra MOON.
Pilates je dnes veľmi obľúbenou a preferovanou cvičebnou metódou. V čom je rozdiel v tom, čo ponúkate vy a čo ponúkajú ostatní?
Monika Klenková: Práve v tom, že my robíme Pilates Medical, čo je vlastne individuálne cvičenie, ktoré má medicínsky podklad. Obsahuje všetky dôležité postupy, ako cvičiť, ďalej fakty o chrbtici, pohybovom systéme, užitočné rady aj spôsob, ako správne sedieť.
Július Kazimír: Rehabilitačná medicína sa vždy snažila ovplyvniť zdravotné problémy spojené s bolesťami chrbtice. Moderné výskumy odhalili novú funkciu sústavy hlbokých svalov chrbtice. Pritom už Joseph Pilates pred 80. rokmi vynašiel spôsob a zostavil cviky, ktorými sa tieto svaly dajú aktivovať. Táto metóda sa odlišuje od masových cvičení vo fitnescentrách, skupinové cvičenia totiž nie sú pri tejto metóde vhodné.
Pilates sa často cvičí skupinovo. Ako teda začať cvičiť a vybrať si dobrého cvičiteľa?
Monika Klenková: Predovšetkým najprv každého pacienta vyšetríme a na základe jeho diagnózy určíme terapiu. Cvičiteľ sa musí prezentovať certifikátom Pilates Medical, ktorý je dokladom o tom, že môže s klientom odborne pracovať. Mnoho ľudí cvičí Pilatesove cvičenia hromadne, ale to nie je správne. Pilatesov systém bol navrhnutý ako individuálne cvičenie terapeuta s klientom. Skupinové cvičenie patrí do inej kategórie, je to populárna predstava, že ľudia lepšie cvičia v skupinách ako masa, ktorá nemusí pri cvičení premýšľať. Takže Pilates Medical je nielen naša medicínsky podložená modifikácia cvikov, ale súčasne spôsob, v ktorom sa pacient lieči i vzdeláva. A to sa dá len pri individuálnom cvičení, ktoré trvá hodinu. Iba tak môže fyzioterapeut alebo lekár človeku skutočne pomôcť. Každý pacient je totiž iný, aj keď ich príde desať s rovnakým problémom.
Môže pacient, ktorý skončí s terapiou, u vás potom cvičiť sám?
Monika Klenková: Dôležitým faktom, na ktorý si musí človek, ktorý už má problém s chrbticou zvyknúť, je ten, že cvičenie je pre neho už celoživotné. Sériu cvikov, ktoré sa u nás naučí, potom môže precvičovať aj doma. V žiadnom prípade však neodporúčam začať cvičiť pomocou rôznych DVD. Sú na nich totiž cviky, ktoré sú určené pre ľudí už cvičiacich alebo aspoň znalých veci, nie úplným začiatočníkom. Často sú tam ťažké cviky, aj keď to na prvý pohľad nemusí tak vyzerať. Môže sa im potom stať, že si viac ublížia, ako pomôžu.
Koľko minút denne by sme mali cvičiť, aby sme niečo pre svoj chrbát urobili?
Monika Klenková: Stačí pol hodiny cvičenia denne. Ale tých tridsať minúť sa mu treba venovať telom aj dušou. Séria cvičení, ktoré sú v dnešnej téme uverejnené, pomôže chrbtici. Tých tridsať minút si určite zaslúži. Ľudia musia zmeniť svoje myslenie a začať žiť inak. Stavať sa k svojmu zdraviu zodpovedne.
Július Kazimír: Osveta je veľmi dôležitá. Ale na Slovensku nie je ani veľa lekárov, ktorí by cvičili, nejdú príkladom. Aj v tom je paradox. Mnohí majú nadváhu, fajčia. Pacient si potom povie, prečo to mám robiť ja, keď to nerobí ani môj lekár.
Problémy s chrbticou má takmer 80 percent Slovákov. Je tento fenomén podľa vás vypuklejší v posledných rokoch?
Július Kazimír: Problémy s chrbticou sa v odbornej literatúre začínajú častejšie objavovať od konca 19. a začiatku 20. storočia. Výskumy ukázali zaujímavý vzťah, v dôsledku rôznych celospoločenských zmien sa začalo viac sedieť. Civilizačný fenomén tu evidentne je. Sedíme v kancelárii, v aute, v kreslách. Chodíme menej napriek tomu, že na to máme viac príležitostí. To však nie je len problémom Slovenska, ide o celosvetový problém. Čo je však horšie, s bolesťami chrbtice sa stretávame čoraz viac u detí.
Čo ich spôsobuje?

Monika Klenková: Ja by som vytypovala dve skupiny. Skoliotické držania, čiže zlé držania tela tu boli vždy. Deti to v zásade v ničom neobmedzovalo. Mali totiž viac pohybu a tento problém ním kompenzovali. Dnes sú na prvom mieste počítače, vďaka ktorým deti dlho sedia. Prichádzajú nielen s chybným držaním tela, ale aj s bolesťami, čo je alarmujúce. Potom tu však máme druhú skupinu detí. Tá má problémy so športom. Rodičia z nich chcú mať často prvotriednych športovcov, nútia ich do fyzicky náročnej jednostrannej aktivity najmä v období rastu, prichádzajú s rôznymi asymetriami, čo im spôsobuje bolesti chrbta.
Július Kazimír: My sme kedysi behali po vonku a lozili po stromoch. Obávam sa, že dnešné deti často netušia, ako by vyliezli na strom. Navyše v škole absentujú kvalitné hodiny telesnej výchovy. Rodičia svojim deťom bez problémov vybavia oslobodenie od telocviku. Na druhej strane, z rozprávania detí vieme, že tieto hodiny sú zvyčajne nezaujímavé. Keby ich pedagógovia dokázali zaujať, keby boli iné osnovy, deti by cvičenie bavilo. Toto je však systémová chyba.
Aké sú naše najčastejšie problémy s chrbticou?
Július Kazimír: Ľudia majú najväčšie problémy s driekovou chrbticou. Je to oblasť, ktorá je veľmi pohyblivá a pri rôznych úkonoch je aj veľmi namáhaná. Bolesti v krížoch sú najčastejšou diagnózou v odborných ambulanciách. Mimochodom, najväčšou záťažou na kríže je predklon. A ďalším faktorom je nesprávny sed.
Dá sa rozlíšiť, aké problémy majú jednotlivé vekové kategórie?
Július Kazimír: Áno, ale dnes sa to už nedá tak diferencovať ako v minulosti, dekády sa totiž už prelínajú. Platničky začínajú štrajkovať už medzi 20. a 30. rokom života, po štyridsiatke sa navyše pridružuje artróza, potom osteoporóza, ktorá sa tiež začína skôr ako kedysi. Ak aj zdravý človek bude mesiac ležať, ochabne mu svalstvo, začnú sa odvápňovať kosti. A pritom stačí chodiť.
Ako dlho by sme teda mali počas dňa chodiť?
Monika Klenková: Dve až tri hodiny pomalej chôdze denne. Asi sa to zle počúva, ale ak by sme medzi naše hodiny strávené v sede niekoľkokrát denne vsunuli „chôdzové intermezzo“, už by sa nám to nezdalo tak veľa.
Bolesť chrbta je vraj daňou za vzpriamenú chôdzu…
Monika Klenková: Je to len vydarený bonmot, pretože naša chrbtica je svojou dvojitou krivkou práve prispôsobená chôdzi po dvoch. Keby sme žili aktívnym spôsobom života, keby sme viac stáli, ako sedeli, nemali by sme také problémy.
A keď už musíme sedieť, ako?
Monika Klenková: Na hocijakej stoličke sa dá sedieť správne. Ale pravda je, že ak to človek nevie, správne neobsedí. Je to preto, že nevie zapájať hlboké svaly. Normálne človek zaťažuje už aj tak dosť preťažené chrbtové svaly. A čo je dôležité, neseďte osem hodín. Po pol hodine sa treba postaviť a napríklad telefonovať v stoji alebo sa pri telefonovaní prechádzať. Jednoducho by sme sa mali naučiť prerušiť prácu. Dnešný človek sa nemusí zdvihnúť zo stoličky. Cez telefón a počítač vybaví všetko, čo potrebuje. Mala som klienta, ktorý sa mi zveril, že za 24 hodín prejde sto metrov. Aj to iba preto, lebo musí prejsť z garáže do kancelárie a občas na toaletu a potom opäť k autu.
Ako pri problémoch s chrbtom pomáha fitlopta?
Július Kazimír: Je dobrým pomocníkom, ale treba mať správnu veľkosť a vedieť na nej sedieť. To sú dve veci, ktoré nikoho v predajni nenaučia, a preto ju mnohí používajú nesprávne. Keď sa na nej naučia správne sedieť, pomôže. Fitlopta je dynamické sedenie, ale nie je určená na celodenné sedenie, stačí na nej správne sedieť s prestávkami 120 minút denne.
Čo urobí s telom celotýždenné leňošenie a "adrenalín“ cez víkend?
Monika Klenková: Takýto človek si môže viac ublížiť ako pomôcť. Pretože telo si za tých päť dní zvykne na určitý režim. Potom sa cez víkend človek rozhodne športovať napríklad v telocvični. To je najkratšia a najistejšia cesta k úrazu. Pred každým pohybom je dôležité sa rozcvičiť a po športovaní je dôležitý strečing.
Máme tu éru fitnescentier. Pre koho sú vhodné?
Monika Klenková: Fitnescentrum na jednej strane môže pomôcť posilniť chrbticu. Závisí to od toho, či človek cvičí s trénerom alebo sám. Laik totiž ťažko odhadne záťaž, nevie odhadnúť svoje možnosti. Ak cvičí s trénerom, ktorý je naučený pracovať väčšinou so zdravými ľuďmi, neodhadne, že klient môže mať problémy s chrbticou a tiež mu môže ublížiť. Navyše mnoho trénerov sa mylne domnieva, že príčinou bolestí chrbta sú slabé chrbtové svaly a ich precvičovaním situáciu ešte viac skomplikujú.