Choroby, pre ktoré chce pacient absolvovať kúpeľnú starostlivosť, musia byť zaradené v Indikačnom zozname. Pri tých, ktoré zoznam uvádza v skupine A, návštevu v kúpeľoch plne uhradí poisťovňa, pri ochoreniach zo skupiny B si musí pacient čiastočne doplácať.
Obmedzenia sa vzťahujú aj na počet pobytov. Všeobecne platí zásada, že ich možno navštíviť najviac raz ročne, vo výnimočných prípadoch dvakrát. Pri určitých ochoreniach je však liečba v kúpeľoch možná len raz za život. „Obmedzením je predovšetkým skutočnosť, že kúpeľnú liečbu hradí zdravotná poisťovňa. Ak si ju však hradí pacient sám, potom v zásade jediným obmedzením je odborné stanovisko z oblasti fyziatrie, ktoré hovorí, že sériu poskytnutých procedúr sa neodporúča absolvovať skôr ako dva mesiace od poslednej série,“ konštatoval podpredseda Asociácie slovenských kúpeľov Ján Šimko.
Pobyt v kúpeľoch nie je možné predpísať pri prvých príznakoch ochorenia, musí nadväzovať na predchádzajúcu nemocničnú alebo ambulantnú starostlivosť. Navyše o ochorení, pre ktoré chce klient absolvovať liečbu, musia byť v jeho zdravotnej dokumentácii záznamy.
Ak kúpeľnú starostlivosť plne alebo čiastočne hradí poisťovňa, pacient musí mať od revízneho lekára poisťovne schválený návrh na kúpeľnú liečbu. „Ak si pacient pobyt hradí sám, návrh nemusí mať schválený. Dokonca ho vôbec nemusí mať vypísaný. V tom prípade sa odporúča priniesť do kúpeľov zdravotnú dokumentáciu pre skrátenie vstupného lekárskeho vyšetrenia pre optimálne naordinovanie následnej liečby,“ povedal Šimko.
V určitých prípadoch môže ošetrujúci lekár kúpeľnú starostlivosť pacientovi zakázať. Je to najmä vtedy, ak pacient trpí prenosnou infekčnou chorobou alebo ak hrozí, že by kúpeľná liečba mohla zhoršiť jeho zdravotný stav, prípadne vyvolať vedľajšie nežiaduce účinky. Lekár mu neschváli pobyt v kúpeľoch napríklad ani vtedy, ak trpí demenciou, inkontinenciou, je závislý od alkoholu a návykových látok alebo ak ide o tehotnú ženu.
Ako si vybaviť kúpeľnú liečbu
- navrhuje ju lekár, požiadať o ňu však môže aj samotný pacient. Ak však chce, aby mu pobyt uhradila zdravotná poisťovňa, musí mu kúpeľnú starostlivosť najskôr schváliť lekár
- odporúčanie dáva zväčša špecialista, samotný návrh však spravidla vypisuje všeobecný lekár pre dospelých a všeobecný lekár pre deti a dorast. Je to preto, že o pacienta sa môže starať viac odborníkov súčasne a všeobecný lekár má ako jediný k dispozícii kompletnú zdravotnú dokumentáciu pacienta so všetkými výsledkami vyšetrení
- k vypísanému tlačivu o návrhu kúpeľnej liečby sa musia priložiť klinické a laboratórne vyšetrenia, ktoré nesmú byť staršie ako tri mesiace. Ktoré vyšetrenia konkrétne musí pacient absolvovať presne uvádza Indikačný zoznam.
- penzisti nad sedemdesiat rokov musia mať okrem základných povinných vyšetrení priložené aj výsledky interného vyšetrenia
- kompletný návrh potom pacient osobne alebo poštou doručí svojej zdravotnej poisťovni, ktorá ho po posúdení svojím revíznym lekárom následne schváli alebo zamietne. Správne vypísaný návrh na kúpeľnú liečbu je však poisťovňa povinná schváliť
- samoplatcovia to majú o niečo jednoduchšie, pretože komunikujú priamo s kúpeľnými zariadeniami
- podobne ako ošetrujúci lekár aj ten kúpeľný môže pri vstupnom vyšetrení absolvovanie pre kontraindikáciu zamietnuť
- rozdiel v kvalite ubytovania a stravovania pre pacientov poisťovne a tých, ktorí si pobyt v kúpeľoch hradia sami, vraj nie je veľký. Obe skupiny majú možnosť priplatiť si za vyšší štandard
- kúpele ponúkajú v ubytovaní širokú škálu kvality od jednoduchého štandardu až po 5-hviezdičkové hotelové ubytovanie
- zdravotné poisťovne si vyberajú jednoduchší, a teda lacnejší typ ubytovania a štandardné stravovanie s určitou dohodnutou stravnou jednotkou, vždy však ide o kvalitnú stravu vhodnú pre racionálne zdravé stravovanie
- pacient, ktorý nastupuje do kúpeľov, by si nemal zabudnúť so sebou vziať lieky, ktoré užíva, kartičku zdravotnej poisťovne, ale aj vhodné oblečenie na liečebné procedúry ako plavky, športovú obuv a oblečenie. Potrebné sú aj peniaze na zaplatenie kúpeľného poplatku, čo je daň z ubytovania, ktorú vyberajú kúpeľné zariadenia pre obce
Kúpeľnú starostlivosť nemožno navrhnúť, ak má pacient:
- infekčné choroby prenosné na človeka a bacilonosičstvo, najmä brušného týfusu a paratýfusu. Ak je niektorá choroba indikovaná na kúpeľnú starostlivosť združená s tbc dýchacieho ústrojenstva alebo inou formou tbc, môže sa kúpeľná starostlivosť navrhnúť a povoliť len takej osobe, ktorá už bola vyradená z dispenzárnych skupín aktívnej tuberkulózy
- všetky choroby v akútnom štádiu
- klinické známky obehového zlyhania
- stavy po hlbokej trombóze do troch mesiacov po doznení choroby, stavy po povrchovej tromboflebitíde do šesť týždňov po doznení choroby
- labilný alebo dekompenzovaný diabetes mellitus
- často sa opakujúce profúzne krvácanie každého druhu
- zhubné nádory počas liečby a po nej s klinicky zistenými známkami pokračovania choroby
- epilepsiu okrem prípadov, pri ktorých sa v posledných troch rokoch nevyskytol žiaden záchvat a ktorých EEG záznam nemá epileptické grafoelementy. Ak pretrvávajú v EEG záznamoch patologické zmeny, môže sa kúpeľná liečba navrhnúť iba na základe kladného vyjadrenia neurológa
- aktívne ataky alebo fázy psychóz a duševné poruchy s asociálnymi prejavmi a zníženou možnosťou komunikácie
- závislosť od alkoholu, závislosť od návykových látok
- fajčenie pri vyznačených diagnózach – navrhujúci lekár je povinný túto skutočnosť v návrhu vždy potvrdiť
- inkontinenciu moču a stolice
- demenciu
- tehotenstvo
- nehojace sa kožné defekty akéhokoľvek pôvodu
- hypertenziu