Väčšina sa dá riešiť pohybovým programom. Potvrdila to rehabilitačná lekárka z bratislavského rehabilitačného centra Moon, Monika Klenková. „Pasívnych procedúr máme minimálne, takmer žiadne. V našom centre pacientov učíme aplikovať správny pohyb do bežných aktivít a zbaviť sa zlých stereotypov.“ Jedná sa výlučne o individuálne programy, ušité na mieru.
„Nestačí, že na hodine odcvičíte, čo treba. Nestačí ani to, ak cvičíte popri tom aj doma. Dôležité je, aby ste prvky, ktoré vás naučíme, zakomponovali do bežného života – do šoférovania auta, sedenia v kancelárii, do chôdze, do rôznych aktivít,“ objasnila Klenková a dodala, že cieľom je, aby sa stali našou súčasťou, bez toho, aby sme nad nimi rozmýšľali. Až potom sa náš pohybový stereotyp môže zmeniť. A o to práve ide.
„Predstavte si, že cvičíte povedzme dvadsať minút päť krát do týždňa. A čo tých zvyšných 23 hodín a pol,“ pýta sa lekárka. Na rovinu svojim pacientom hovorí, že cvičením pre seba robia veľa, no v bežných denných činnostiach sa to nemusí odzrkadliť a svojich bolestí sa tak ľahko nezbavia.
Človek so sedavým zamestnaním má často zvesené ramená, predsunutú hlavu a vyhrbený krčno-hrudný úsek. A práve dlhšie zhrbenie a následné vystretie pomocou zlých svalov spôsobuje bolesť chrbta. V rehabilitačnom centre zabsolvuje program, kde sa naučí, ako držať hlavu a pomocou ktorých svalov správne nastaviť ramená. Monika Klenková: „U nás mu to pôjde, doma bude poctivo cvičiť, no čo mu to bude platné, ak príde do kancelárie a znova si sadne do svojej zaužívanej pozície? To, čo pri cvičení získal, opäť stratí a ocitne sa v začarovanom kruhu.“
Chce to zmenu myslenia. Základom je ergonomicky nastavené pracovné miesto. K tomu lekárka svojim klientom odporúča pripomenúť si počas rutinnej práce vzorec, ktorý sa naučili v centre – podľa neho nastaviť držanie tela v sede. „Povedzme, že budete v správnom sede polhodinu, neskôr hodinu – ergonomicky správne nastavený čas budete predlžovať.“ Výsledkom by mali byť signály, ktoré začne telo vydávať. „Keď sa dostane do svojho pôvodného zhrbeného sedu, zrazu mu niečo zasignalizuje: Niečo mám zmeniť. A vedome, či podvedome to zmení.“
Jeho pôvodný sed mu odrazu nebude prirodzený, naopak, prirodzený mu bude ten nový. Vtedy bude môcť povedať, že zvíťazil sám nad sebou. Podľa Moniky Klenkovej ani človek v staršom veku nemusí byť zhrbený. Funkčný svalovo-väzivový aparát podrží chrbticu do najvyššieho veku a v čo najlepšom vzpriamení.
Začať treba čo najskôr. „Považujem za vážny problém, že dnes už i školáci majú bolesti chrbta. Naša generácia ich v takom mladom veku skoro ani nepoznala. Mali sme neskutočne veľa pohybu a bolesti prišli až neskôr, v dôsledku jednostranného zaťažovania. Dnešné deti si jednostranne zaťažujú chrbticu príliš skoro a preto sa bolesti objavujú už v detskom veku,“ myslí si lekárka.
Monika Klenková (47), vyštudovala odbor detské lekárstvo na Lekárskej fakulte UK v Bratislave. Má atestáciu z pediatrie a z odboru FBLR – fyziatrie, balneológie a liečebnej rehabilitácie. Vlastní certifikáty z rôznych oblastí detskej a rehabilitačnej medicíny, je odborníčka na vývojovú kineziológiu. Pracuje v bratislavskom rehabilitačnom centre MOON, www.rehamoon.sk