Podľa jej slov nie je zbytočné, aby mal tréner-inštruktor certifikát, či už ide o akékoľvek cvičenie: aerobik, power jogu, tae-bo alebo pilates. Naopak, je to veľmi dôležité. „Certifikát je doklad o tom, že je oprávnený cvičiť s ľuďmi, ovláda anatómiu ľudského tela, prvú pomoc, zvláda rozličné formy a techniku cvičenia pre rôznorodú klientelu. Veď každý inštruktor cvičí s ľudským telom,“ zdôraznila Hlavnová.
Ani náhodou nie je zástankyňou teórie „kto je šikovný, ten diplom nepotrebuje“. Možno to platí v práci, no rozhodne nie v športe. Ako niekoľkonásobná inštruktorka je presvedčená o tom, že klienti vždy vycítia, ktorí cvičitelia majú za sebou školenia a zároveň aj certifikáty. (Tie získajú až po úspešnom zvládnutí teoretických a praktických skúšok). „Na ich vystupovaní vidno, ako pracujú s ľuďmi, ako s nimi komunikujú, akú metodiku a techniku prevedenia cvikov preferujú…“
Realita na Slovensku je však iná. Vo fitnescentrách precvičujú aj inštruktori, ktorí na to papier nemajú. Napriek tomu však majú plné sály. Ako si to Renáta Hlavnová vysvetľuje? „Áno, sú takí. Ja ich volám dobrí herci. Majú príjemný vzhľad, vedia dobre komunikovať a svoje nedostatky v cvičení dokážu zakamuflovať,“ hovorí Hlavnová a dodáva: „Klienti si s nimi dobre zaskáču, zakričia, vypotia sa… A ani netušia, že to s kvalitným cvičením nemá nič spoločného.“ Nie je totiž umenie odcvičiť hodinu. „Umenie“ je odcvičiť ju zdravo, aby cvičenec cítil, že cvičil, avšak nie tak, aby sa na druhý deň nedokázal postaviť na nohy.
Práve na individuálnych tréningoch, ktoré Renáta Hlavnová tiež vedie, zisťuje, aké kvantum ľudí má problémy s chrbticou a kĺbmi. Niektoré formy cvičenia, najmä tie rýchle, jednoducho nezvládnu. To však pri mase ľudí nemá inštruktor šancu zistiť. Každopádne by sa však mal na to spýtať a podľa toho zvoliť štýl a intenzitu cvičenia.
Na Slovensku nepotrebuje tréner-inštruktor diplom. Taký zákon nemáme. V praxi to teda vyzerá tak, že fitnescentrá nie sú povinné vyžadovať certifikát od inštruktora, o ktorého majú záujem. Ak by sa stal úraz, zodpovedný bude majiteľ fitnescentra, ktorý je však chránený klauzulou, ktorá je predsa uvedená v pracovnom poriadku: „Každý klient cvičí na vlastné nebezpečie.“ Renáta Hlavnová tento systém považuje za začarovaný kruh. Veľké „fitká“ vo väčších mestách si podľa Hlavnovej slov nedovolia inštruktorov bez certifikátov. „Avšak nedovolím si tvrdiť, že tie menšie a menej známe sú zlé a nekvalitné. Určite sa aj tam nájdu kvalifikovaní inštruktori,“ dodáva.
Ak chce teda nováčik začať cvičiť a bazíruje na tom, aby mal jeho inštruktor certifikát, ako to najrýchlejšie zistí? Renáta Hlavnová začiatočníkom odporúča, aby si overili tím cvičiteľov v danom fitnescentre. „Určite by som si pozrela web stránku a rozvrh lekcií, pričom volila by som tie začiatočnícke. Certifikáty cvičiteľov by mali byť tiež uvedené na stránke.“
Renáta Hlavnová (40)
12 rokov precvičuje, 7 rokov sa venuje individuálnym tréningom. Má niekoľko certifikátov, napríklad z dance aerobicu, power jogy, bosu, cvičenia v tehotenstve a po pôrode či port de bras… Je organizátorka medzinárodných aerobikových kongresov a inštruktorkou aerobiku a power jogy. Viac info na www.fitnessbalance.sk.