Mnohé deti zlákajú kone práve svojim ušľachtilým zjavom, nádherným pohybom a pocitom slobody, ktorý zosobňujú. Za neopísateľný považujú „koniari“ moment, keď ich toto veľké zviera unáša na jar po rozkvitnutej lúke, alebo sa môžu kochať prírodou počas ostatných ročných období – krajina s bielou prikrývkou má tiež svoje čaro. To všetko, spojené s láskou, ktorú dostávajú od koňa (podľa úmery ako sa oňho starajú), je balzam na dušu a náplasť na akékoľvek trápenie. Je to celkom iná forma relaxu s pridanými hodnotami ako povedzme pešia prechádzka či pohľad z bicykla. Príroda a kone zaháňajú depresiu.
Lekári tento šport odporúčajú deťom so skoliózou chrbtice, pretože pri jazdení sa okrem rúk, nôh a zadku formuje aj chrbát. Jazdec musí udržiavať rovnováhu a zároveň rešpektovať pohyb koňa iba svojím telom a jeho ťažiskom. Jazda na koni je pozitívna aj v tom, že sa pri nej chudne, rovnako ako pri behaní. Všetky časti tela sú totiž namáhané.
Fyzickú kondíciu si koniari udržiavajú vďaka faktu, že okrem trénovania na koni sa o zviera starajú – čistia a kŕmia ho. Napokon, kôň potrebuje žrať aj v nedeľu, čiže človek, ktorý sa oň stará, je prakticky v pohybe dvanásť hodín denne, a to na čerstvom vzduchu – či mrzne, sneží alebo sú extrémne horúčavy. Vďaka tomu sa telo stáva odolné a imúnne.
Jazda na koni je riskantná, rovnako ako akýkoľvek iný šport. Riziko závisí od všetkých zúčastnených: od jazdca, trénera, koňa, ale aj prostredia, v ktorom sa jazdí. Netreba zabúdať ani na to, že nejde o lacný špás. Treba počítať s týmito výdavkami: jazdecká hodina s trénerom a výstroj – prilba, nohavice (rajtky), topánky, ochranná vesta, chrániče lýtka, rukavice, okuliare na prilbu, bič, sedlo, prípadne bandáže na nohy alebo gamaše a podľa počasia deku.