Povedal si teda, že s figúrkami bude robiť to, čo otec, len s opačnou farbou. O mesiac sa do hry dostal a otca začal porážať. Onedlho išiel trinásťročný Imre na turnaj, na ktorom vyhral niekoľko partií a odtiaľ bola už krátka cesta k rovnako zanieteným šachistom.
Šach odporúča nielen deťom, ale aj ich rodičom. Dobrý je podľa jeho slov pre lákavý cieľ. Je ňou výhra, ktorú má dieťa pred sebou. Podstatná je aj práca s mozgom, ktorý je vďaka šachu „v strehu“ a zaručuje duševnú sviežosť aj v dôchodkovom veku. To, ako sa deťom na tréningoch „otvárajú mozočky“ a čoraz viac chápu, je pre Kukela zážitok. Uvedomuje si tiež, aké sú krehké. „Musím s nimi narábať veľmi citlivo, aby som to nepokazil.“
Deťom, ktoré Kukel trénuje, okrem pravidelných šachových tréningov odporúča aj fyzický pohyb. Vhodná je napríklad chôdza, futbal, bedminton či ping-pong. Akýkoľvek pohyb. Bez neho to nejde. „Nie je jedno, aký šport si dieťa zvolí. Istý čas som experimentoval so synom, aký pohyb mu pomôže. Skúšal beh, ten mu však skôr škodil. Napokon prišiel na to, že najlepšie mu robí, keď si polhodinu pred šachovou partiou zapláva. Potom vie obsedieť, má pokope myšlienky a oveľa lepšie hrá,“ uviedol šachový tréner.
Pravdaže sa, ako aj všetci šachisti, stretáva s pochybnosťami okolia o tom, či je vlastne šach šport. Avšak Kukel má v tom jasno. „O tom, že futbal je šport, nikto nepochybuje. Keď sa niekoho spýtam, či by dedinský futbalista dokázal nabehať počas zápasu toľko, ako Ronaldo, obyčajne dostanem odpoveď, že áno. V čom je potom dedinský futbalista lepší ako Ronaldo? V tom, že pobeží tam, kde má a snaží sa oklamať súpera. Rozhodnúť sa však musí v mozgu. A toto sa deje počas celej šachovej partie, hoci pohyb je tu minimálny,“ vysvetlil. Žiaden šport sa bez rozmýšľania nezaobíde, o tom je Kukel presvedčený.
Svoju najobľúbenejšiu hru a šport v jednom opísal slovami: „Myšlienky v hlave súpera sa prejavia ťahom, ktorý spraví s figúrkou na šachovnici. Podľa toho mám prísť na to, čo si myslí, čo chystá, ako ma chce dostať. Vyhrá ten, kto viac vidí do súperovej hlavy.“ Na to, aby bol šachista úspešný, nepotrebuje nič viac ako práve schopnosť koncentrácie. Najdlhšia partia, ktorú Imre Kukel vo svojom živote odohral, trvala takmer sedem hodín. Sedem hodín nepretržitého a veľmi vyčerpávajúceho sústredenia.
Päťdesiatročný Kukel si pamätá aj na obdobie bez počítačov, ktoré neskôr veľmi pomohli. Dnes nie je ťažké kúpiť si šachový program a vďaka nemu sa vytiahnuť na slušnú úroveň. Šach sa dá hrať aj online, čo Kukel vníma ako obrovskú pomoc. Pamätá si na rok 1997 – cestoval na prvé majstrovstvá Európy do Tallinnu, kam si ešte bral do lietadla kufrík s knihami. A ostatní, Izraelčania či Rusi tam už pobehovali s laptopmi.
„Nedá sa to porovnať. Dnes mám v databáze päť miliónov partií, je to o niekoľko rádov lepšia, kvalitnejšia a účinnejšia príprava ako kedysi,“ hovorí Kukel, no zároveň dodáva čosi veľmi podstatné. Že výkonný „stroj“ vždy vyhrá, aj s majstrom sveta. „Počítač má výhodu, že mu nesvieti slnko do očí, nie je smädný, hladný a v prípade mužov nemá manželku. Takí sme hendikepovaní, že so strojom sa to nedá porovnať.“
Liek na stres? Aj šach ním je. Kukel je presvedčený o tom, že šachista vydrží viac stresu ako ten, čo šach nehrá. „Dokonca si myslím, že sa vieme oveľa lepšie sústrediť, pretože sme cvičení na to, aby sme hodiny sedeli.“
Šachové kuriozity
- Imre Kukel si pamätá dva prípady, počas ktorých hráč zomrel. Oba sa odohrali v Maďarsku. (V prvom prípade hráč spravil svoj trinásty ťah, spadol zo stoličky a zomrel).
- Zápas je povolené hrať osem hodín. Pravidlá sú nastavené tak, že do tohto času musí hra skončiť. (Keďže má hráč čas na rozmýšľanie, môže prehrať na čas).
- Možnosť prehry (výhry) v šachu je 1:3 (existuje výhra, prehra a remíza). Zaujímavosťou je, že deti, ktoré so šachom začínajú, lákajú remízy – dosiahnuť ich cielene nie je ľahké.
Imre Kukel (50) pochádza z Komárna. Vyštudoval Strojnícku fakultu. Je tréner šachu v Komárňanskom šachovom klube, ktorý istý čas aj viedol. Šach trénuje už 25 rokov.