Okrem športovcov a ľudí, ktorí sa chcú hýbať len vo svojom voľnom čase, no majú isté ochorenie, ktoré by im v tom eventuálne mohlo brániť, telovýchovných lekárov vyhľadávajú aj rodičia s deťmi. Chcú vedieť, či sa ich potomok na šport, ktorý si vybral, hodí, resp. či má šancu v tomto smere uspieť. V neposlednom rade ich to zaujíma aj z dôvodu, či sa im oplatí investovať do výbavy, pretože športy, ktoré sú na Slovensku všeobecne obľúbené (hokej, tenis a krasokorčuľovanie), nie sú práve najlacnejšie. Veď taká tenisová raketa môže stáť niekoľko desiatok, ale aj stoviek eur. "Viem to podľa mojich vnukov, nemôže byť hocijaká, ale značková!“, povedal s úsmevom telovýchovný lekár Tibor Marček.
Pripomeňme, že vyšetrenie má zmysel u detí do desať rokov, výnimkou je gymnastika – či sa jej dieťa má alebo nemá venovať, možno zistiť už vo veku päť rokov. „Pohybový talent sa začína objavovať od piatich rokov. Nemal by sa zanedbať, pretože neskôr sa to ťažko doháňa,“ vraví Marček a dodáva, že práve v tomto období dieťa potrebuje získať odvahu, obratnosť a silu.
Či je dieťa na daný šport „stavané“, telovýchovní lekári zistia z antropometrického vyšetrenia. (Kedysi sa toto vyšetrenie nerobilo, potrebná bola analýza svalu). Dnes lekári na základe ukazovateľov telesnej zdatnosti a výkonnosti srdcovo-cievneho aparátu dieťaťa vedia odhadnúť a predpovedať, či z neho môže byť dobrý gymnasta alebo radšej futbalista… Šport si dieťa spravidla vyberá podľa toho, či má sklony k individualizmu alebo je, naopak, kolektívne. „Ak sa rodičom nepáči, že ich dieťa je introvertné a chcú ho zmeniť tým, že ho dajú povedzme na volejbal, nemá to obyčajne dobrý koniec," skonštatoval T. Marček.
To, či telesná výkonnosť a zdatnosť pre ten-ktorý šport dieťaťu postačuje, sa dá vyčítať z tabuliek, ktoré v roku 1971 vypracovala Svetová zdravotnícka organizácia WHO v rámci medzinárodného biologického programu. „Z nich dokážeme vyčítať, aká má byť telesná výkonnosť mužov, žien, aká v prípade 30-ročných a aká u 15-ročných, u kohokoľvek. Priemerná Slovenka by mala mať výkonnosť sto Wattov, muž minimálne 150. Futbalista už potrebuje 350 Wattov. Ale na to, aby ste sa dostali na olympiádu s víziou úspechu do prvých desať miest, napríklad v plávaní, vaša výkonnosť musí byť aspoň 450 Wattov,“ informoval ďalej Marček.
Charakter športov sa časom menil. Tibor Marček si pamätá na obdobie, kedy sa od krasokorčuliara vyžadovalo, aby bol malý, mal nízko podsadenú panvu a krátke nohy, aby nimi mohol „pekne kresliť“ povinné cviky. Dnes sú požiadavky na krasokorčuliarov úplne odlišné. Mali by byť vysokí a robustní, a to nehovoríme len o chlapcoch, ale aj o dievčatách.
Na otázku, aké sú najčastejšie chyby začiatočníkov, Tibor Marček odpovedá: „Najčastejšiu chybu, z ktorej aj vyplýva úslovie vrcholovým športom k trvalej invalidite, robia mladí športovci vtedy, ak majú príliš vysoké ambície a príliš nízke schopnosti.“ Jednoducho povedané, ak si vybrali nesprávny šport, na ktorý nemajú správnu stavbu tela. Lekár ďalej objasnil, že každá pohybová schopnosť má limit, po ktorý ju možno rozvinúť. Napríklad krasokorčuliar môže svoje rýchlostno-silové vlastnosti rozvinúť maximálne o osem percent.
Prečo je to tak? „Viac sa nemôže rozvinúť, pretože kapacita bielych rýchlych svalových vlákien, ktoré sú v príslušných svaloch zodpovedné za to, že človek je dobrý skokan alebo vyniká v gymnastike či krasokorčuľovaní, musí byť približne 92 percent. Keď ich nemáte, žiaľ, nič nedosiahnete, aj keby ste sa akokoľvek snažili.“ Ale napríklad beh na dlhé trate možno rozvinúť až o 48 percent. „Pri genetickom vklade a vysokom podiele pomalých, resp. vytrvalostných svalových vlákien je pravdepodobné, že sa táto vlastnosť dostane na úroveň, keď dieťa môže pomýšľať na ambície.“
Zaujímavý je fakt, že černosi majú svalovú hmotu usporiadanú tak, že približne v polovici maratónu majú len 45 percent z únavy, ktorú by mal na tom istom úseku bežec bielej rasy. Avšak černosi zas nie sú dobrí plavci. Prvý, ktorý získal zlato na olympijských hrách, bol až v Pekingu 2008 Cullen Jones, člen víťaznej americkej štafety na 4×100 m voľný spôsob.
Prof. MUDr. Tibor Marček, PhD. (71)
vyštudoval medicínu na Lekárskej fakulte Masarykovej univerzity v Brne. Je prednosta Kliniky telovýchovného lekárstva SZU a LFUK, ktorá je na Slovensku garantom pregraduálneho a postgraduálneho vzdelávania v odbore telovýchovné lekárstvo.