Primerané športovanie podporuje imunitu

Imunitný systém je súbor buniek a orgánov, ktoré spolupracujú na obrane organizmu proti útokom „cudzích votrelcov“. Ide o mikróby – drobné infekčné organizmy v podobe baktérií, vírusov, parazitov i húb. Pre mnohé z nich je ľudské telo ideálnym prostredím, a tak sa doň pokúšajú vniknúť. Úlohou imunitného systému je zabrániť im v tom. Ak sa to nepodarí, musí ich vyhľadať a zničiť.

Imunitný systém ako súbor prepojených buniek, orgánov a rôznych zlúčenín, je veľmi zložitý. Môže rozpoznať milióny rôznych nepriateľov a produkovať sekréty i bunky na rozpoznanie a odstránenie každého z nich. Aj poruchy imunitného systému sú rôznorodé. Medzi pomerne časté príznaky patria opakujúce sa infekčné ochorenia a ich komplikácie (často v horných dýchacích cestách), nezriedka sa môže oslabená imunita prejavovať opakovanými herpesmi, aftami, dlhotrvajúcou únavou a podobne.

Pozor na intenzívny tréning

„Rekreačný šport alebo primerané krátkodobé telesné cvičenie 3–4 krát za týždeň v trvaní 15–60 minút má obyčajne na imunitný systém stimulačné účinky,“ konštatuje imunologička MUDr. Katarína Bergendiová, PhD., z Pneumo-Alergo Centra v Bratislave. „Avšak dlhotrvajúci a intenzívny tréning ako súčasť vrcholového alebo výkonnostného športu môže bez nedostatočnej regenerácie spôsobiť znižovanie obranyschopnosti. Ide o športovanie pri frekvencii viac ako 5-krát týždenne pri viac ako 80 % intenzite maximálnej spotreby kyslíka,“ pokračuje špecialistka na imunologické problémy u športovcov.

„Po fyzickej záťaži vzniká prechodné obdobie zníženej imunitnej odolnosti, tzv. imunosupresívne okno, ktoré môže pretrvávať v závislosti od dĺžky a intenzity záťaže približne 3–12 hodín. Ak je regenerácia nedostatočná, môžu sa spomenuté okná prekryť a tým sa výraznejšie zníži odolnosť organizmu. Napríklad vrcholový výkon šprintéra na 100 metrov nevyvolá zásadnejšie zmeny v jeho imunitných ukazovateľoch, ale u vytrvalca po dobehnutí maratónu možno pozorovať pretrvávanie obdobia zníženej imunitnej odolnosti trvajúcej aj niekoľko dní.“

Spomínané zníženie imunity po nadmernom tréningu sa môže prejaviť častejšími infekciami horných dýchacích ciest, najmä pred pretekmi alebo počas nich, kde svoju úlohu zohráva aj prídavný efekt psychického stresu. Pridružiť sa môže aj chronický únavový syndróm v podobe letargie, depresií, zvýšenej spavosti, nočného potenia či bolestí svalov. Zvýšený je aj výskyt svalových zranení.

Regenerácia, otužovanie a vyvážená diéta

„Riešením je jedine úprava tréningového procesu so zabezpečením dostatočnej doby na regeneráciu,“ hovorí MUDr. Bergendiová. „Treba totiž minimalizovať hromadenie období zníženej imunitnej odolnosti. Základom je dostatočný spánok. Okrem toho pri posilňovaní imunity vo všeobecnosti pomáha otužovanie – pohyb na čerstvom vzduchu, primerané oblečenie, neprekurovanie bytu, striedanie teplej a studenej sprchy, sauna, návšteva kryokomory… Nasleduje výber vhodného dietetického režimu. Niektorí športovci pri udržiavaní svojej hmotnostnej kategórie výrazne obmedzujú príjem sacharidov a živočíšnych tukov, čo sa môže premietnuť nielen do vyššieho rizika infekcií, ale aj svalových zranení.“

V poslednom čase sa zistilo, že viacerí vrcholoví športovci majú po športovom výkone zvýšený výdaj niektorých mikroelementov, napríklad zinku alebo horčíka. Predovšetkým železo a zinok so selénom majú zásadný význam pre bezporuchovú funkciu imunitného systému. V zime viacerým športovcom, ale aj nešportovcom chýba dostatok „slnečného vitamínu“ D. Od novembra do februára v našom miernom pásme nie je dostatok UV žiarenia na vytvorenie potrebnej dennej dávky „déčka“. Do tela ho však možno dostať aj prostredníctvom stravy, najlepšími zdrojmi sú rybí tuk a tučnejšie ryby, vaječný žĺtok, huby, droždie, z ovocia avokádo.

Imunitu podporujúce látky

Okrem toho je pri problémoch s imunitou možné podávanie tzv. imunostimulačných látok, ktoré zvyšujú účinnosť mechanizmov prirodzenej imunity. „Patria sem napríklad polysacharidy kvasiniek a húb, zdrojom ktorých môžu byť steny buniek pekárskych kvasníc, zrná niektorých obilnín a vyššie huby, kam patrí aj hliva ustricová. Pri prevencii infekcií horných dýchacích ciest, ale aj prevencii či urýchlenej liečbe svalových poranení sa osvedčuje systémová enzýmoterapia, čiže podávanie kombinácie enzýmov. Známym imunomodulátorom biologického pôvodu je kolostrum, ktoré sa vytvára v mliečnych žľazách samíc cicavcov. Významné zdraviu prospešné účinky majú aj probiotiká, čiže baktérie mliečneho kvasenia.“

Odborníci majú k dispozícii imunitu ovplyvňujúce preparáty, ktoré sú na lekársky predpis. Imunomodulačných liekov vo všeobecnosti nie je veľa. "Patria sem napríklad antivirotiká, bakteriálne lyzáty (zmesi neškodných čiastočiek baktérií, ktoré vyvolávajú zvýšenú produkciu protilátok), lyzáty leukocytov (zvyšujú produkciu bielych krviniek), imunoglobulíny (bielkoviny fungujúce ako protilátky), niektoré vitamíny s pozitívnym vplyvom na imunitu, krvné deriváty a podobne. Liečba sa odvíja od aktuálnosti poruchy.

Pri športovaní treba mať na mysli aj toto pravidlo: Neprepínajte svoje sily! V súčasnosti dochádza ku extrémom, aj čo sa týka detí. Mnohé nešportujú vôbec, iné ambiciózni rodičia denne vozia na hokejové či tenisové tréningy a počas víkendov na športové sústredenia. „Menej môže byť niekedy viac,“ konštatuje doktorka Bergendiová. Je totiž už jednoznačne dokázané, že množstvo stresu a silný psychický nátlak môže imunitu veľmi významne oslabiť.