Šport učí deti väčšej zodpovednosti, trpezlivosti a vytrvalosti

Najhoršie, čo môže dieťaťu pediater zakázať, je podľa športového traumatológa Branislava Deleja šport.

07.04.2012 08:00
videohra, dieťa, monitor Foto:
Deti ovládajú videohry a mobilné telefóny, ale k športu ich to láka stále menej.
debata

Reč je o zdravých deťoch, ktoré majú len odchýlky od normy, väčšinou podmienené rastom, poruchami chrbtice či pohybového aparátu. „Dieťa je nespokojné, lebo chce byť aktívne, hrať sa, športovať a rodič je nespokojný tiež, lebo dieťa mu doma mrnčí.“

Takýmto deťom sa športoví lekári snažia nájsť vhodnú športovú aktivitu. „Ja si myslím, že niet diagnózy, pri ktorej by sa nemalo športovať. Ak sa, pravdaže, nebavíme o pooperačných stavoch. Naopak, my sa snažíme športom liečiť,“ hovorí Delej.

Tiež sa často stretáva s rodičmi, ktorých deti sa nevedia rozhodnúť pre ten správny šport.„Dieťa sa od štyroch rokov venuje niekoľkým športom a keď má osem-deväť, rodičia potrebujú vedieť, pre ktorý šport by sa hodilo najviac,“ objasnil. Dodal, že z predispozície výšky dieťaťa a iných parametrov (rodinná anamnéza, rtg snímky) to lekári dokážu odhadnúť. Výška je totiž v niektorých športoch ako je volejbal či basketbal, dôležitá.

Najčastejšie si dieťa volí šport, ktorý korešponduje s jeho povahou. Extrovertné dieťa to vždy bude ťahať do kolektívu, malí introverti zas budú vyhľadávať športy, kde môžu bojovať sami za seba, nemusia sa spoliehať na iných, prípadne riskovať, že im slabší jedinec z mužstva pokazí výsledok. Avšak, sú aj introverti, ktorí sa dobre uplatnia v kolektívnych športoch. „Sú to draci, ktorí vedia strhnúť kolektív, častokrát kapitáni tímov,“ povedal na základe svojich skúseností Branislav Delej.

Podobne, ako šaty, aj športy prechádzajú módou. V Nemecku sa tenis rekreačne takmer vôbec nehrával, kým Boris Becker nevyhral Wimbledon. U nás je obľúbená cyklistika, stolný tenis, tenis, momentálne je veľmi populárny golf.

Športom sa modelujú aj psychické vlastnosti človeka. Branislav Delej tvrdí, že dieťa naučí väčšej zodpovednosti, trpezlivosti a vytrvalosti. Tieto vlastnosti sa prenesú aj do jeho osobného života. Človek, ktorý odmalička poctivo športuje, v dospelosti sa určite správa inak. Deti by mali športovať aj pre hroziacu obezitu. Obéznych detí jednoznačne pribúda – nielen u nás, ide o celosvetový tren­d.

„Tento fenomén berieme ako paniku. Čo s tým? Ako sa deťom venovať,“ kladie Delej otázky, na ktoré zatiaľ lekári nepoznajú jasné odpovede. Ako príklad na zamyslenie uviedol športového fyziológa, ktorý mal ambíciu založiť krúžok pohybovej aktivity pre deti predškolského veku. Avšak, nikto zo škôlky sa neprihlásil.

„Každé dieťa má dnes mobilný telefón. Určite sa vie na počítači hrať aspoň základné hry a rodičia ho podporujú skôr v tom, akoby ho vyhnali do telocvične,“ uvažuje Delej, ktorý tento trend, ak v ňom budeme pokračovať, nevidí ružovo. „Populácia bude „prechorelá“, skráti sa dĺžka života. Bude to mať negatívne dopady do budúcna.“

Doc. MUDr. Branislav Delej, PhD. (50) je športový lekár a traumatológ, bývalý cyklista a triatlonista. Absolvoval niekoľko „železných mužov“ (športová súťaž s extrémnym vytrvalostným zaťažením). Vyštudoval medicínu a v roku 2003 založil neštátne zdravotnícke zariadenie Sportmed.

debata chyba