Dodal, že paradoxne, čím ťažší stupeň obezity človek má, tým viac ho lekári obmedzujú v pohybe. Pacienti bývajú logicky prekvapení. Liečiť sa prídu so strachom, že ich lekár bude nútiť poskakovať a behať. „A my hovoríme nie. Komerčné formy pohybu ako aerobik u nás vôbec neprichádzajú do úvahy. Namiesto behu na začiatok stačí, ak sa budete prechádzať. Len si udržujte pulzovú frekvenciu v takom a takom rozmedzí, teda na úrovni, ktorá je pre vás bezpečná,“ odkazuje.
Svoje odporúčanie zdôvodnil aj vo svojej knihe Diagnóza obezita. „Keby sa obézny človek, ktorý do začiatku liečby roky necvičil, začal z ničoho nič výrazne hýbať, jeho srdce by to nemuselo vydržať. Hrozilo by mu riziko náhlej srdcovej príhody a nemuseli by to vydržať ani jeho kolenné a bedrové kĺby.“ Medzi pohybové aktivity, ktoré sú na začiatok priam ideálne, patrí cvičenie vo vode. Nasledujú „finty“, ako telo oklamať. Nejde o šport, len o to, že človek sa bude hýbať viac ako predtým. (A možno to ani nezaregistruje). Niekomu totiž stačí iba vystúpiť o zastávku skôr z autobusu a ísť peši. Alebo postupne vynechávať výťah a pridávať cestu po schodoch. Svoje urobí už len to, ak zaparkujete auto ďalej od vchodu do obchodu alebo domu.
Pomôcť schudnúť môže človeku aj zmena zamestnania. Tým úplne najhorším je samozrejme sedavé. Síce lekár ťažko vysvetlí intelektuálovi, aby išiel fyzicky pracovať, niektorých skupín ľudí sa to týka. Ako príklad uviedol poštárku, ktorá roky pracovala za okienkom, no keď začala roznášať poštu a denne prešla aj dvanásť kilometrov, schudla bez problémov.
„V ostatnom čase sme proste objavili chôdzu. Ak hovoríme o pandémii obezity a o tom, že je to choroba, ktorá nás bude v treťom miléniu najviac zabíjať, tak je naozaj úžasné, že stačí obyčajná chôdza – tento druh pre nás najprirodzenejšieho pohybu, a budeme zdravší,“ tvrdí MUDr. Majerčák. Dopĺňa, že nemusíme vyhľadávať špeciálne druhy cvičení ani posilňovne a fitnescentrá, nič také nie je nutné, ak každý deň prejdeme peši svižným tempom minimálne desaťtisíc krokov.
Na trhu je dostatok krokomerov – jednoduchých prístrojov, ktoré odmerajú našu dennú dávku pohybu chôdzou, a tak dokážu zreálniť našu predstavu o tom, koľko energie sme v priebehu dňa vydali. Krokomer zaznamená prejdené kroky a prepočíta ich na kilometre. „S pacientom, ktorý používa krokomer, sa vieme dohodnúť, či mu jeho dávka pohybu stačí, alebo či ju má zvýšiť a o koľko krokov týždenne. Keďže v každom z nás je istá dávka súťaživosti, na kurzoch znižovania hmotnosti sa používajú krokomery na to, aby pacienti súťažili, ktorý z nich počas trvania kurzu peši prejde dlhšiu trasu. S krokomermimáme vynikajúce skúsenosti. Je to naozaj dobrá pomôcka na objektivizáciu pohybových aktivít človeka, ktorý chudne,“ skonštatoval Majerčák.