Bolieť nás budú ruky a nohy vtedy, ak ich často preťažujeme, robíme často rovnaké pohyby v povedzme nesprávnej polohe a v zlej kombinácii. Typickým príkladom je napríklad tenisový lakeť.
Pomerne často ľudí sa ortopédom či praktickým lekárom sťažuje aj na syndróm nepokojných nôh. Štatistika je zarážajúca, trápi totiž asi každého desiateho z nás. Kto s tým má skúsenosť, vie, aké je nepríjemné, keď nohy sú nepokojné. To, čo sa v nich deje, sa dá opísať nočným brnením a pichaním, obe aktivity hraničia s bolesťou. Príčina ostáva pomerne neznáma, zvykne sa však spájať s inými ochoreniami ako je napríklad cukrovka či nedostatok železa. Jednoznačný liek na toto „ochorenie“ preto ani nejestvuje. Čo lekári zatiaľ pacientom s týmto syndrómom, ktorý spôsobuje logicky aj problémy so spánkom, odporúčajú, je preťahovanie svalu, zahrievanie či akupunktúra. Ak lieky, tak najúčinnejšie zaberú tie, čo sú určené aj proti kŕčom.
RSI je zas anglická skratka pre opakujúce sa záťažové zranenia. Prejavuje sa zmliaždením svalu či šľachy po športe, pri ktorom trpí ruka a noha. Bolesť, ktorá v dôsledku vzniká, sa dá opísať ako v prípade syndrómu nepokojných nôh, s tým, že RSI sa týka aj horných končatín. Ortopédi upozorňujú všetkých, ktorí denne pracujú s klávesnicou, či myšou, že toto ochorenie sa môže týkať aj ich. Tiež všetkých ostatných, ktorí vykonávajú denne „krátke“ a tie isté, resp. rutinné pohyby. Aj v takýchto prípadoch treba vyhľadať lekára, ktorý poradí, čo robiť. V niektorých prípadoch je účinná fyzioterapia, ale aj prikladanie termoforu na postihnuté miesto.
Jedna dobrá rada, ktorú by mohli dodržiavať všetci ľudia, ktorí denne pracujú s počítačom, znie: Tak, ako sa občas potrebujete poprechádzať, aby vás netrápili bolesti chrbta, tak doprajte odpočinok aj prstom. Nemôžu sa predsa neustále „premávať“ po klávesnici. Ten naoko nevinný pohyb môže spôsobiť ukrutnú bolesť! Preto si po dvadsiatich minútach s oboma rukami minimálne pocvičte.