Najčastejším klientom fyzioterapeuta je človek s bolesťami chrbta

Nie je masáž ako masáž. Je veľa uvoľňujúcich, relaxačných masáži, pri ktorých máme problém nezaspať. Tie však nie sú určené pre tých, ktorých trápi zdravotný problém.

11.05.2015 06:00
masáž Foto:
Nie je masáž ako masáž.
debata

Masáž „víkendového maséra“

„Tí by mali rozhodne vyhľadať fyzioterapeuta,“ povedala fyzioterapeutka Petra Eberl pre Pravda.sk. Na otázku, aký je rozdiel medzi masážou fyzioterapeuta a človeka, ktorý si spravil len akýsi „masérsky rýchlokurz“, odpovedala: „Určité druhy masáží nemôže vykonávať hocikto, napríklad lymfodrenáž nepatrí do rúk ani certifikovanému masérovi, pretože tá býva väčšinou indikovaná lekárom.“ Rozdiel je vraj aj v tom, že masérsky kurz spravidla trvá jeden či dva dni (tzv. víkendový kurz). Človeka tam naučia klasické hmaty, no nič z anatómie. Masér, ktorý si spraví počas víkendu kurz s cieľom touto činnosťou sa v blízkej budúcnosti živiť, teda netuší, ako by mohol reflexnou masážou poškodiť.

Rozdiel cítiť

Relaxačná masáž však stratou času nie je. Treba však znova zdôrazniť, čo už bolo povedané. Nie je masáž ako masáž. A zároveň, nie je masér ako masér. „Ako fyzioterapeutka budem hľadať pacientom, resp. klientom na tele problematické časti, ktorým sa dlhšie povenujem. Ak po mne dotyčný navštívi maséra, ktorý mu spraví relaxačnú masáž, rozdiel rozhodne pocíti,“ vraví fyzioterapeutka.

Bolesť chrbta na prvom mieste

Potvrdila tiež, že najčastejším problémom, s ktorým Slováci vyhľadávajú fyzioterapeutov, sú bolesti chrbta. Drieková či krčná oblasť alebo lokálne či sekavé bolesti. Drvivú väčšinu týchto klientov živí sedavé zamestnanie. „Aj napriek tomu, že sa o tom neustále píše, veľa ľudí robí základnú chybu. Nehýbu sa, ale naopak, väčšinu dňa presedia. Ak sa hýbu, veľa tomu nedajú. Predstavte si človeka, ktorý celý deň presedí v práci. Pohyb má, len keď sa vyberie cez prestávku na obed alebo prejde z výťahu do auta. Príde domov, sedí pri krájaní zemiakov, neskôr pri televízii a onedlho si ľahne do postele. Ako môže takéhoto človeka nebolieť chrbát,“ pýta sa.

Najhoršie je neporadiť sa

Odporučiť šport vhodný na chrbticu nevie, vraj je to vysoko individuálne. „Niekomu pomáha plávanie, avšak tomu, kto nevie držať hlavu nad vodou alebo v nej nebodaj robí sekavé pohyby, môže plávanie naopak ešte viac ublížiť,“ skonštatovala Eberl. Nech ide o akýkoľvek šport, či už chceme pravidelne začať bicyklovať, behať alebo korčuľovať, mali by sme sa predtým poradiť s odborníkom. Bežec potrebuje radu ohľadne obuvi a terénu a podobne. Väčšina ľudí to pravdaže nerobí a pohyb si „naordinuje“ po vlastnej línii.

Tréner nie je riešením

„To je najhoršie, čo môže človek, ktorý začne zhadzovať kilá alebo naberať svaly v posilke, spraviť – neporadiť sa. Osobný tréner nie je riešením. Ten sa klientovi na chrbát nepozerá. On len poradí, ako dôjsť ku krásnym svalom. Či už je tá cesta k cieľu správna, je otázne. Aj fyzioterapeut však má svoje hranice, odtiaľ-potiaľ. Lekár, s ktorým sa najčastejšie radí, je ortopéd. "Sú diagnózy, ktoré by sme bez toho, aby sme sa s lekárom neporadili, nemali riešiť. Ide napríklad o hernie, výrastky na chrbtici či lumbalgie.“

Fyzioterapeut chýba v tíme

Svojho fyzioterapeuta by mal mať každý vrcholový športovec. Nie vždy to však tak býva. A to je problém. „Športovci majú svojho kondičného aj nutričného trénera, no fyzioterapeut nie je pravidlom,“ informuje ďalej Petra Eberl. Takémuto športovcovi hrozí celá plejáda trampôt – od tenisových lakťov až po preťažené svaly. Nakoniec takíto športovci predsa len skončia u fyzioterapeuta, aj keď sa mu snažili vyhnúť.

© Autorské práva vyhradené

Facebook X.com debata chyba Newsletter
Viac na túto tému: #plávanie #masáž #bolesť chrbta #ortopéd #posilňovňa #fyzioterapeut