„Už by som nevstal,“ tak komentoval na FB stránke Bez bolesti chrbta blog na tému drepu jeden z diskutujúcich Rudolf. „Pri drepe je základom mať celé chodidlo na zemi, vtedy nič nebolí… Ak je chodidlo len na špičke, bolia kolená aj kríže,“ pridala sa Ingrid. „Kto žil vo Vietname, túto pozíciu dôverne pozná,“ dodáva Katarína. „Hlboké drepy sú zabijaky meniskov,“ napísal Jozef. „Arabi to cvičia denne na WC,“ uzatvára vtipne Igor.
Pozícia, o ktorej všetci hovoria, sa nazýva drep. Telu nesmierne prospieva – chrbtica sa predĺži, chrbtové svaly sa uvoľnia. Bedrá klesnú k zemi a uvoľnia sa, kolená sa dostanú do netradičného uhla, ktorý ich posilňuje. Aj členky, často opomínaná štruktúra, potrebujú dostatočnú dorziflexiu. Netrénovaný človek v drepe dlho nevydrží. Dá sa to však nacvičiť. Na niektorých klinikách sa dokonca drep používa na overovanie funkčnej spôsobilosti chrbta. Samozrejme, vykonávanie drepov nie je vhodné pre ľudí, ktorí už majú s chrbticou závažné problémy, resp. pre takých, ktorí nemajú v poriadku kolená.
„Drep je jedno zo základných cvičení v tai-či,“ napísal Aurel. „Robím ho už roky a funguje. Ak ho robíte správne, kolená vôbec netrpia. Nemyslím si však, že sa to dá naučiť len takto z článku. Ideálne je vyhľadať niekoho, kto vám to reálne správne ukáže.“
„Keby som mal každému bez rozdielu naordinovať pozíciu alebo pohyb, ktorý mu prospeje, tak to bude drep,“ tvrdí propagátor pohybu z Česka Petr Ružička, ktorý začal skúmať ľudské telo po zranení chrbtice v roku 2004 a dnes je organizátorom seminárov na tému pohybu, stojky, zdravých kolien, ramien bez bolesti či účastník Movement campu 2013. Keď napísal článok na tému drepu s názvom Židle chudého muže, v priebehu troch mesiacov zaznamenal takmer 12-tisíc prečítaní. Ľudia sa pýtali, komentovali i kritizovali. Samozrejme, aj v knihe Zdravý chrbát sa píše, že do drepu treba ísť, iba ak má človek zdravé kolená, pretože tie nesú celú hmotnosť a počas drepu sú v maximálnej flexii. Takisto musí byť človek schopný z drepu sa postaviť. Celý článok o drepe možno nájsť na petrruzicka.com v časti Blog, kde sú aj fotografie rôznych podôb drepu.
Drep vznikol dávno predtým, než boli vynájdené stoličky. Je však pohodlný iba flexibilným a zdatným ľuďom. Ak ste však boli niekedy v Ázii alebo na Balkáne, možno ste si všimli zaujímavú vec. Ľudia tam čupia omnoho častejšie ako u nás – a nehovoríme len o neobľúbených šliapacích záchodoch. Ázijci často „sedia v drepe“. Drep je totiž relaxačná aj pracovná pozícia. Táto poloha, ktorá na odpočinok vyhovuje konštrukcii ľudského tela, je však u nás, bohužiaľ, takmer zabudnutá. Skúšajte len v dostatočne pružných nohaviciach!
Viete, ako sa správne robí drep?
Kolená sú na šírku ramien, celé plosky nôh na zemi. V nijakom prípade sa nestavajte na špičky! Dámy, nie v lodičkách, prosím. „Pri krčení kolien je potrebné zohýbať sa do drepu tak, aby kolená nepresahovali špičky. Inými slovami – do drepu treba ísť v pozícii, akoby ste si chceli sadnúť dozadu na stoličku,“ upozorňuje lekárka z odboru fyziatrie, balneológie a liečebnej rehabilitácie Eva Kandová zo špecializovaného zdravotníckeho zariadenia Bioreštart. Pomaly! V rámci udržania rovnováhy si možno pomôcť predpažením a tým, že sa natiahnete za rukami. Drep v krajnej polohe sa nazýva „fáza úplného zrútenia“. Obidve chodidlá sú na zemi, ruky môžu objímať kolená. Prvých niekoľko ráz sa možno prevalíte dozadu. Ak sa vám drep podarí zvládnuť, je to výborný spôsob odpočinku. Nemusí vôbec platiť, že tomu, kto si čupne, hneď v chrbtici či kolenách chrupne. Samozrejme, do drepu choďte iba vtedy, ak máte zdravé kolená, pretože tie pri klesaní do drepu nesú celú hmotnosť tela. V drepe sú navyše v maximálnej flexii, čo ich môže príliš namáhať.